streda 25. februára 2015

Financovanie výstavby plaveckého centra, Davos a omyly poslanca Beňačku

16. februára 2015 diskutovali v televízii “Piešťany TV” o zastavení projektu výstavby Plaveckého centra za 7,1 milióna eur súčasní poslanci mestského zastupiteľstva Ing. Brna a MUDr. Beňačka. Poslanec Beňačka použil toľko nepodložených tvrdení, že je potrebné ich ozrejmiť, alebo priamo vyvrátiť. Cieľom tohoto komentára nie je podriadiť menšinu väčšine, ako uvádzal poslanec Beňačka, ale zdravému rozumu.

Davos
Jedným z takýchto omylov bolo porovnanie poslanca Beňačku mesta Piešťany a Davosom. K 1. januáru 2014 mala obec Davos (Švajčiarsko) celkom (vo všetkých obecných častiach) 12.983 obyvateľov. Rozpočet pre rok 2014 mal Davos 115.048.900 švajčiarskych frankov, či pri prepočte aktuálnym devízovým kurzom 1,035 činí niečo cez 119 miliónov eur. Z toho vychádza na jedného obyvateľa viac ako 9.171 eur ročne.
K 1. januáru 2014 malo mesto Piešťany 28.797 obyvateľov a rozpočet 23 miliónov eur (vrátane chymérických 2,6 milióna eur kapitálových výdavkov, nekrytých príjmami). Z toho vychádza ročne na občana Piešťan takmer 799 eur.
Ak by Davos investoval do plaveckého centra 7,1 miliónov eur, predstavovalo by to 6,0 % jeho ročného rozpočtu. U Piešťan by to tvorilo z ročného rozpočtu 30,9 % (pri odpočítaní nereálnych kapitálových príjmov by sa podiel zvýšil na 34,8 %). Zatiaľ, čo u Davosu by asi nebol problém s poskytnutím úveru na celý objem investičného nákladu, u Piešťan by bol možný úver, pri zohľadnení aktuálnej zadĺženosti mesta, len do výšky 2,645 milióna eur. K týmto peniazom by mesto Piešťany mohlo ešte priložiť 376 tisíc eur, ktoré mu zostali z predaja nehnutelností v minulosti. Suma sumárum 3,0 milióny eur.

Financovanie
Ekonomický odbor mestského úradu síce vypracoval svojho času (september 2014) možné varianty financovania, či dofinancovania. Žiadny z nich okrem hotových peňazí a úveru však nebol viac či menej reálny ani vtedy, ani teraz.
Predaj nehnuteľností na Nálepkovej (parkovisko), Kukučínovej (budova bývalého Vkusu), A. Trajana (škola po reorganizácii?). Pri predaji parkoviska by bolo potrebné riešiť finacovanie prevádzky Služieb mesta, ktoré ročne zarobia na parkovnom 120 tisíc eur. Budova na Kukučínovej je z 80 % prenajatá komerčne, aj s osobitným zreteľom. Jej predaj by predstavoval výpadok v príjmoch mesta za nájomné - výška nie je známa. Školu na ulici A. Trajana je v súčasnosti v prevádzke. Ekonomický odbor mestského úradu ani u jednej z nehnuteľností neuviedol možnú predajnú cenu.
Predaj cenných papierov by bol možný len u Slovenských liečebných kúpeľov. Hodnota akcií 5,0 miliónov eur je však bohužiaľ uvedená len v nominálnej hodnote a nie reálnej. Pri súčasnej zadĺženosti SLK nie je možné počítať s reálnou hodnotou väčšou ako 10 % nominálnej, teda cca 500 tis. eur. Druhou stranou mince zadĺženosti SLK, ako aj podielu len 10 % akcií vlastnených mestom je, že by sa zrejme nenašiel investor, ktorý by bol ochotný ich kúpiť, bez možnosti reálne riadiť SLK. Vlastníkov zvyšných 90 % akcií nikto neoslovil, či by boli ochotní akcie kúpiť a za čo.

Rozvoj cestovného ruchu?
Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení - ďalej zákon, pozná cestovný ruch len v spojení so združovaním obcí (§ 20b) a vyhlásením obce za mesto (§ 22) - viď poznámka č. 1. Rozvoj cestovného ruchu teda nepatrí medzi hlavné úlohy obce, či mesta. Netreba ho teda rozvíjať za každú cenu za mestské peniaze, ako sa domnieva poslanec Beňačka, ale mať stále na zreteli § 1 zákona, ktorý hovorí v odstavci (2), že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Z hľadiska štúdie uskutočniteľnosti výstavby plaveckého centra, jeho vysokých nákladov a trvalej prevádzkovej straty je zrejmé, že by sa možno rozvíjal cestovný ruch, určite však nie mesta Piešťany, ani potreby jeho občanov. Rozvoj cestovného ruchu je pritom otázny, pretože v tesnej blízkosti plaveckého centra by naďalej fungovalo kúpalisko Eva, ktoré by bolo ponukou svojich služieb - výnimočnou vodou “vajcovkou”, priaznivou cenou, polohou a tradíciou silnou konkurenciu. Je viac než isté, že nové plavecké centrum by neprebralo zákazníkov kúpaliska Eva, nedosahovalo by projektovanú návštevnosť a prevádzková strata by bola vyššia, ako v štúdii uskutočniteľnosti. Jedine, že by sa poslancovi Beňačkovi podarilo dosiahnuť zatvorenie kúpaliska Eva.

Prevádzka z úveru?
Na otázku poslanca Brnu v uvedenej televíznej diskusii, ako by chcel financovať prevádzkový stratu 900 tisíc eur, odpovedal poslanec Beňačka, že z úveru. Poslanec Beňačka si asi neuvedomil, alebo zabudol, že maximálnu výšku 2,6 milióna eur by už vyčerpala samotná výstavba plaveckého centra. Kto by mestu poskytol ďalší úver? Oveľa vážnejším omylom poslanca Beňačku však je, že by sa na poskytovanie služieb turistom mali skladať občania mesta. Ako? Zostáva len zvýšenie daní. Je úplne jedno, či by cez zvýšené dane splácali občania úver, alebo priamo stratovú prevádzku plaveckého centra. Že by to zvýšenie nebolo malé, dokladá táto úvaha. Aby bolo možné zvýšiť príjmy mesta, napríklad z dane z nehnuteľností, o 900 tisíc eur na krytie prevádzkovej straty plaveckého centra, musela by sa táto daň zvýšiť o 37,5 % (rozpočet roku 2015 počíta s 2,4 miliónom eur). A to by sa týkalo všetkých platcov dane, vrátane 7000 dôchodcov s priemerným dôchodkom, nepresahujúcim mesačne 270 eur. Ako by to ladilo s hlavnou úlohou mesta “starať sa o potreby obyvateľov”?

= pokračovanie čoskoro =

Poznámky:
1) Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení:
§ 20b Združenie obcí (1) Obce môžu zriaďovať združenia obcí. (2) Združenie obcí je právnická osoba. (3) Združenie obcí vzniká dňom registrácie v registri združení obcí obvodným úradom v sídle kraja. (4) Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.
§ 22 Vyhlásenie obce za mesto (1) Národná rada Slovenskej republiky môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá a) je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom, b) zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, c) má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, d) má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, e) má najmenej 5 000 obyvateľov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára