streda 25. februára 2015

Financovanie výstavby plaveckého centra, Davos a omyly poslanca Beňačku

16. februára 2015 diskutovali v televízii “Piešťany TV” o zastavení projektu výstavby Plaveckého centra za 7,1 milióna eur súčasní poslanci mestského zastupiteľstva Ing. Brna a MUDr. Beňačka. Poslanec Beňačka použil toľko nepodložených tvrdení, že je potrebné ich ozrejmiť, alebo priamo vyvrátiť. Cieľom tohoto komentára nie je podriadiť menšinu väčšine, ako uvádzal poslanec Beňačka, ale zdravému rozumu.

Davos
Jedným z takýchto omylov bolo porovnanie poslanca Beňačku mesta Piešťany a Davosom. K 1. januáru 2014 mala obec Davos (Švajčiarsko) celkom (vo všetkých obecných častiach) 12.983 obyvateľov. Rozpočet pre rok 2014 mal Davos 115.048.900 švajčiarskych frankov, či pri prepočte aktuálnym devízovým kurzom 1,035 činí niečo cez 119 miliónov eur. Z toho vychádza na jedného obyvateľa viac ako 9.171 eur ročne.
K 1. januáru 2014 malo mesto Piešťany 28.797 obyvateľov a rozpočet 23 miliónov eur (vrátane chymérických 2,6 milióna eur kapitálových výdavkov, nekrytých príjmami). Z toho vychádza ročne na občana Piešťan takmer 799 eur.
Ak by Davos investoval do plaveckého centra 7,1 miliónov eur, predstavovalo by to 6,0 % jeho ročného rozpočtu. U Piešťan by to tvorilo z ročného rozpočtu 30,9 % (pri odpočítaní nereálnych kapitálových príjmov by sa podiel zvýšil na 34,8 %). Zatiaľ, čo u Davosu by asi nebol problém s poskytnutím úveru na celý objem investičného nákladu, u Piešťan by bol možný úver, pri zohľadnení aktuálnej zadĺženosti mesta, len do výšky 2,645 milióna eur. K týmto peniazom by mesto Piešťany mohlo ešte priložiť 376 tisíc eur, ktoré mu zostali z predaja nehnutelností v minulosti. Suma sumárum 3,0 milióny eur.

Financovanie
Ekonomický odbor mestského úradu síce vypracoval svojho času (september 2014) možné varianty financovania, či dofinancovania. Žiadny z nich okrem hotových peňazí a úveru však nebol viac či menej reálny ani vtedy, ani teraz.
Predaj nehnuteľností na Nálepkovej (parkovisko), Kukučínovej (budova bývalého Vkusu), A. Trajana (škola po reorganizácii?). Pri predaji parkoviska by bolo potrebné riešiť finacovanie prevádzky Služieb mesta, ktoré ročne zarobia na parkovnom 120 tisíc eur. Budova na Kukučínovej je z 80 % prenajatá komerčne, aj s osobitným zreteľom. Jej predaj by predstavoval výpadok v príjmoch mesta za nájomné - výška nie je známa. Školu na ulici A. Trajana je v súčasnosti v prevádzke. Ekonomický odbor mestského úradu ani u jednej z nehnuteľností neuviedol možnú predajnú cenu.
Predaj cenných papierov by bol možný len u Slovenských liečebných kúpeľov. Hodnota akcií 5,0 miliónov eur je však bohužiaľ uvedená len v nominálnej hodnote a nie reálnej. Pri súčasnej zadĺženosti SLK nie je možné počítať s reálnou hodnotou väčšou ako 10 % nominálnej, teda cca 500 tis. eur. Druhou stranou mince zadĺženosti SLK, ako aj podielu len 10 % akcií vlastnených mestom je, že by sa zrejme nenašiel investor, ktorý by bol ochotný ich kúpiť, bez možnosti reálne riadiť SLK. Vlastníkov zvyšných 90 % akcií nikto neoslovil, či by boli ochotní akcie kúpiť a za čo.

Rozvoj cestovného ruchu?
Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení - ďalej zákon, pozná cestovný ruch len v spojení so združovaním obcí (§ 20b) a vyhlásením obce za mesto (§ 22) - viď poznámka č. 1. Rozvoj cestovného ruchu teda nepatrí medzi hlavné úlohy obce, či mesta. Netreba ho teda rozvíjať za každú cenu za mestské peniaze, ako sa domnieva poslanec Beňačka, ale mať stále na zreteli § 1 zákona, ktorý hovorí v odstavci (2), že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Z hľadiska štúdie uskutočniteľnosti výstavby plaveckého centra, jeho vysokých nákladov a trvalej prevádzkovej straty je zrejmé, že by sa možno rozvíjal cestovný ruch, určite však nie mesta Piešťany, ani potreby jeho občanov. Rozvoj cestovného ruchu je pritom otázny, pretože v tesnej blízkosti plaveckého centra by naďalej fungovalo kúpalisko Eva, ktoré by bolo ponukou svojich služieb - výnimočnou vodou “vajcovkou”, priaznivou cenou, polohou a tradíciou silnou konkurenciu. Je viac než isté, že nové plavecké centrum by neprebralo zákazníkov kúpaliska Eva, nedosahovalo by projektovanú návštevnosť a prevádzková strata by bola vyššia, ako v štúdii uskutočniteľnosti. Jedine, že by sa poslancovi Beňačkovi podarilo dosiahnuť zatvorenie kúpaliska Eva.

Prevádzka z úveru?
Na otázku poslanca Brnu v uvedenej televíznej diskusii, ako by chcel financovať prevádzkový stratu 900 tisíc eur, odpovedal poslanec Beňačka, že z úveru. Poslanec Beňačka si asi neuvedomil, alebo zabudol, že maximálnu výšku 2,6 milióna eur by už vyčerpala samotná výstavba plaveckého centra. Kto by mestu poskytol ďalší úver? Oveľa vážnejším omylom poslanca Beňačku však je, že by sa na poskytovanie služieb turistom mali skladať občania mesta. Ako? Zostáva len zvýšenie daní. Je úplne jedno, či by cez zvýšené dane splácali občania úver, alebo priamo stratovú prevádzku plaveckého centra. Že by to zvýšenie nebolo malé, dokladá táto úvaha. Aby bolo možné zvýšiť príjmy mesta, napríklad z dane z nehnuteľností, o 900 tisíc eur na krytie prevádzkovej straty plaveckého centra, musela by sa táto daň zvýšiť o 37,5 % (rozpočet roku 2015 počíta s 2,4 miliónom eur). A to by sa týkalo všetkých platcov dane, vrátane 7000 dôchodcov s priemerným dôchodkom, nepresahujúcim mesačne 270 eur. Ako by to ladilo s hlavnou úlohou mesta “starať sa o potreby obyvateľov”?

= pokračovanie čoskoro =

Poznámky:
1) Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení:
§ 20b Združenie obcí (1) Obce môžu zriaďovať združenia obcí. (2) Združenie obcí je právnická osoba. (3) Združenie obcí vzniká dňom registrácie v registri združení obcí obvodným úradom v sídle kraja. (4) Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.
§ 22 Vyhlásenie obce za mesto (1) Národná rada Slovenskej republiky môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá a) je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom, b) zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, c) má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, d) má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, e) má najmenej 5 000 obyvateľov.

piatok 13. februára 2015

Ako je to vlastne s novou tréningovou (hokejovou) halou?

Cui bono? (v čí prospech) zvykneme sa pýtať, keď nevieme, prečo sa niečo stalo. V tomto prípade by možno bolo zaujímavé skúmať tandem Cicutto - Lušnák, či  by z toho niečo mohol mať. Z priebehu sa však ukáže, že to už teraz nemá význam. Nechajme sa radšej viesť pri pochybnosti o účele takejto stavby  jedným zo základných ustanovení zákona o obecnom zriadení - Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Príbeh začal 28. júna 2012, kedy počas zasadnutia mestského zastupiteľstva zvoláva vtedajší primátor Cicutto mestskú radu a mimo riadneho programu zaraďuje na rokovanie bod “Predbežný súhlas k podaniu žiadosti mesta Piešťany o dotáciu zo Slovenského zväzu ľadového hokeja pre výstavbu tréningovej haly”. Postup obhajuje v dôvodovej správe tým, že súhlas mesta je potrebné zaslať do 29. júna 2012 a “ak sa Mesto Piešťany dostane do užšieho výberu uchádzačov o táto dotáciu a budú stanovené ďalšie podmienky zo strany poskytovateľa dotácie, Mestský úrad Piešťany spracuje podrobnejší materiál a predloží ho na rokovanie MsR a MsZ. V súčasnej dobe nám nie sú známe ďalšie skutočnosti pre možnosť získania dotácie a stanovenie podmienok pre možnú výstavbu tréningovej haly.” Investíciu obhajuje ďalej v dôvodovej správe aj tým, že mesto Piešťany by bolo len investorom a v prípade potreby spolufinancovania by bol k spoluúčasti zmluvne zaviazaný ŠHK 37 a všetky ďalšie financie by boli hradené zo strany ŠHK 37.


Všetkých 21 prítomných poslancov, z dnešného pohľadu ľahkovážne, udeľuje predbežný súhlas. Možno k ich súhlasu prispelo aj “zabezpečovacie” uznesenie č. 104/2012 C/, ktoré uložilo mestskému úradu pripraviť ďalšie informácie o podmienkach dotácie a výstavby tréningovej haly v lehote do 12 mesiacov. Bohužiaľ, toto uznesenie nebolo nikdy splnené. Posledná zmienka o ňom je v hodnotení plnenia uznensení na nasledujúcom zasadnutí mestského zastupiteľstva 27. septembra 2012, kde zodpovedná za jeho splnenie, vtedajšia prednostka MsÚ Bartošová, uvádza, že uznesenie je “v plnení”.

Vôbec prvý krát po pamätnom zasadnutí 28. júna 2012 sa tréningová hala opäť objavuje oficiálne až v novembri 2014 v návrhu rozpočtu pre rok 2015 pod menom “hokejová hala”. Ale už nie s pôvodnou sumou 1.000.000 €, ale 1.500.000 €. Príjem bol však samozrejme z úradu vlády len ten pôvodný jeden milión. Medzi tisícami čísel a stovkami strán textu sa jeden riadok o tréningovej hale v dôvodovej správe a jeden riadok v tabuľke “PROGRAM 8 - Šport” ľahko stratí. Zrejme v to dúfal vtedajší primátor Cicutto, keď to bez akejkoľvek prípravy podstrčil mestskému zastupiteľstvu na schválenie, pekne schované v balíku celého rozpočtu. A potom stačilo už len nechať šíriť fámu, že “s tým sa už nič nedá robiť, veď výstavba tréningovej haly už bola schválená”.

Táto konšpiračná teória sa samozrejme dokázať nedá. Čo sa ale prekázať dá, sú fakty, že vtedajší primátor Cicutto vec nenechal spať až do konca roku 2014, ako by sa zdalo na prvý pohľad. 18. decembra 2013 uzatvára zmluvu so Slovenským zväzom ľadového hokeja (niektoré detaily sú v prílohe č. 1) a následne ďalšiu zmluvu s Úradom vlády SR (niektoré detaily sú v prílohe č. 2 a 3). Nenechávajúc nič na náhodu, podáva vtedajší primátor Cicutto o dva dni neskôr, 20. decembra 2013, návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby na Tréningovú hokejovú hlalu na príslušnom stavebnom úrade obce Banka.

V článku II. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 6) zmluvy o spolupráci č. 407/2013 so Slovenským zväzom ľadového hokeja (ďalej SZĽH) zaviazal vtedajší primátor Cicutto mesto na 10 rokov bezplatne poskytovať tréningovú halu SZĽH - viď poznámka 1). Tým porušil zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keď náklady na prevádzku novej trénungovej haly nedal schváliť mestskému zastupiteľstvu podľa Zásad finančného hospodárenia mesta Piešťany. To, že sa nejedná o málo peňazí, možno odvodiť od aktuálnych prevádzkových nákladov zimného štadióna, ktorý prevádzkuje ŠHK 37, s.r.o. Podľa nedávneho vyjadrenia jeho konateľa (5. novembra 2014 v TV Piešťany), pána Lušnáka, sú ročné náklady asi 400 tis. eur. Žiadna dokumentácia (projektová), ktorá by presnejšie preukazovala energetickú potrebu novej tréningovej haly, dodnes neexistuje.
Vtedajší primátor Cicutto uvedeným konaním zrejme porušil aj zákon č. 138/1991 o majetku obcí, keď nepostupoval podľa § 9, písm. c) a nedal tieto zmluvy schváliť mestskému zastupiteľstvu podľa Zásad hospodárenia s majetkom mesta Piešťany - ďalej zásady. Podľa časti V. Právomoci pri hospodárení s majetkom mesta Piešťany, odst. 2), písm. c) zásad smie primátor schváliť len „nájom a výpožičku nehnuteľného majetku mesta do výmery 50 m2 “.

Otvorená zostáva otázka, ako obstaral a z čoho zaplatil vtedajší primátor Cicutto zhotovenie dokumentácie, potrebnej k žiadosti na schválenie umiestnenia stavby. Táto akcia totiž nebola v rozpočte v roku 2013. S tým súvisí aj zbytočné vynaloženie práce pracovníkov MsÚ, ktorí pripravovali toto podanie na príslušný stavebný úrad (obec Banka). To samozrejme nie je len ich mzda , odvody a príslušné osobné náklady, ale aj náklady na materiál, počítače, energie, či dopravu.


Prečo zbytočná dokumentácia? Prečo zbytočná práca? Prečo zbytočný správny poplatok? Stačí sa zamyslieť nad lehotami. Pred samotnou výstavbou je potrebné mať stavbu povolenú. V prípade tejto stavby sa jedná o dvojstupňové povoľovacie konanie. Tzv. územné konanie, ako prvý stupeň, bolo síce začaté ešte v roku 2013, ale z neznámych dúvodov bolo prerušené a prerušeným aj dodnes zostalo. Až po vydaní územného rozhodnutia a nadobudnutí jeho právoplatnosti, je možné začať stavebné konanie. Nadobudnutie právoplatnosti územného rozhodnutia je však podmienené, či sa niektorí z účastníkov tohto konania neodvolá. V tomto prípade je celkom reálne, že vzhľadom na kontroverznosť myšlienky výstavby tréningovej haly, k takémuto odvolaniu dôjde. Aj keby však k odvolaniu nedošlo, následné, tzv. stavebné konanie, sa nedá skrátiť pod tri mesiace. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť na skutočnosť, že neexistuje projekt, ktorý by bolo možné použiť na stavebné konanie a teda táto lehota sa skôr predĺži, ako skráti. Aj v priaznivom prípade sme už na začiatku leta. Ďalšie dva až tri mesiace si vyžiada povinné verejné obstarávanie. A postaviť a skolaudovať stavbu takéhoto rozsahu za 3 až 4 mesiace je nereálne. Preto zbytočná dokumentácia, zbytočná práca aj zbytočný správny poplatok v územnom konaní.

Nepoznať dnes investičný náklad, nepoznať rozpočet (výmer plôch) a dohadovať sa, či bude treba na výstavbu 2,3 mil. eur bez DPH, alebo bude stačiť len 1,6 mil. eur bez DPH je len dôkazom, že vtedajší primátor Cicutto to nezvládol, alebo to urobil úmyselne. To je už ale z dnešného pohľadu úplne jedno. Na mestskom účte je len 1,0 mil. eur a dubiózny prísľub daľšieho 0,5 mil. eur to nevytrhne. Iste, dalo by sa veriť, že tých 0,5 mil. eur predsa len príde, u sponzorov vyzbierať zvyšných 0,1 mil. eur  a urobiť to s minimalistickým rozpočtom. A dala by sa ušetriť aj DPH, keby sa akcia "prehnala" cez niektorého mestského plátcu DPH (Bytový podnik, akebo Služby mesta).

Ale načo? Čo budú mať občania z trénigovej haly, z veľkej časti obsadenej SZĽH? Čo s kapacitou, keď tam nebude SZĽH? To ju zase mesto dá bezplatne spoločnosti ŠHK 37, s.r.o.? A pridá k tomu aj úhradu prevádzkových nákladov? Veď za 8 rokov prispelo mesto na prevádku zimného štadióna tejto spoločnosti  ŠHK 37, s.r.o. už viac ako 1,2 mil. eur. Kto zaplatí prekládku parkoviska do priľahlého borovicového lesíka? Čo s výrubom stromov pre toto nové parkovisko?

Na všetky tieto otázky by mohla odpovedať štúdia uskutočnoteľnosti. Podobne, ako odpovedala v prípade plaveckého centra. Odpovede mohol dať materiál, ktorý MsÚ nepredložil podľa uznesenia č. 104/2012 C/ zastupiteľstvu najneskôr do mája 2013. A možno by nebola potrebná ani štúdia uskutočnoteľnosti, ak by bol chýbajúci materiál spracovaný podľa rokovacieho poriadku. Tak, ako ukladá § 4 Príprava rokovania zastupiteľstva, odst. (4), písm. h), uviesť v dôvodovej správe:
. informáciu o tom, z akého podnetu je písomný materiál predkladaný, sledovaný cieľ a obsah materiálu,
. informáciu o tom, aké uznesenia a opatrenia boli vo veci prijaté orgánmi mesta, najmä mestským zastupiteľstvom do predloženia písomného materiálu a prípadne ako boli realizované s uvedením, ktoré z týchto uznesení sa novým návrhom nahradzujú, menia alebo dopĺňajú,
. zhodnotenie súčasného stavu najmä z ekonomickej a právnej stránky, ale tiež zo spoločenskej stránky, spôsob jej vykonávania, hospodársky a finančný dopad na rozpočet, v primeranom časovom členení výdavkov a príjmov vyplývajúcich z návrhu, prípadné nároky na pracovné miesta,

. súlad návrhu s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nariadeniami mesta, 
. pre prípad, že návrh obsahuje variantné riešenia, treba uviesť výhody a nevýhody jednotlivých variantov a odporučenie optimálneho riešenia,
. spracovateľ podľa svojho rozhodnutia zahrnie alebo nezahrnie so zdôvodnením do konečného znenia návrhu pripomienky osôb a orgánov, ktoré sa k prvotnému návrhu vyjadrili.

Takže, takto je to s novou tréningovou (hokejovou) halou.



Poznámky:

1) Zmluvné strany sa dohodli, že poskytnutím tréningovej haly pre účely ľadového hokeja podľa odsekov 2 až 5 tohto článku sa rozumie bezodplatné prenechanie tréningovej haly do užívania vrátane bezodplatného užívania energetických médií, vrátane elektrickej energie, tepla, chladenia, vody, stočného, bezodplatného fungovania tréningovej haly vrátane ľadovej plochy, prevádzky rolby, a všetkých technologických zariadení, bezodplatné zabezpečenie služieb energetických závodov v trafostanici a bezodplatný servis a obsluha technologických zariadení, osvetlenia 1200 luxov a ozvučenia vzduchotechniky, regulácie teploty, bezpečnostného systému uzatvárania dverí, bezpečnostného kamerového systému a zabezpečenie čistenia šatní počas doby užívania tréningovej haly na účely podľa tejto zmluvy.

Príloha č. 1 - zmluva č. 0021405

Príloha č. 2 - zmluvu o spolupráci č. 407-2013(1)

Príloha č. 3 - zmluvu o spolupráci č. 407-2013(2)