Petícia na zníženie ceny nájmu domov smútku ešte neskončila

Na minulom (28. 05. 2015) mestskom zastupiteľstve - ďalej len MsZ, prerokovali poslanci plnenie uznesenia MsZ č. 88/2015 - kalkulácie cien cintorínskych a pohrebných služieb. Pre oživenie pamäte, uznesenie MsZ ukladá Službám mesta Piešťany, .p. o. - ďalej len SMP, predložiť MsZ kalkulácie cien cintorínskych a pohrebných služieb, vrátane preukázania ekonomickej oprávnenosti ich nákladov. Ak je pravda to, čo v dôvodovej sprave uvádzajú, že predkladajú kalkulácie schválené všeobecne záväzným nariadením č. 13/ 2013 - ďalej len VZN,je na mieste otázka,  na základe čoho účtujú ostatné služby?

Nie je zrejmé, či to bol zámer, nevedomosť alebo neplnenie zákonom určených povinnosti, ale predložený materiál - viď dôvodová sprava, preukazuje jasné zavádzanie poslancov, ale v prvom rade nás občanov. Mrzí ma, že po tom, ako sme ako petičný výbor upozorňovali na mnoho ďalších nedostatkov a porušovaní zákona, predkladatelia tohto materiálu takto odignorovali prijaté uznesenie. Mrzí ma, že hlavne poslanci, ktorí sedia v zastupiteľstve a sedeli v ňom i v minulom funkčnom období - bývalý primátor pán Ciccuto , pán poslanec Beňačka, ktorý sa iniciatívne prihlásil riešiť našu petíciu za zníženie ceny nájmu obradnej miestnosti, ani nepostrehli, že materiál vôbec neplní požiadavky uznesenia. Ako je možné, že SMP predložili iba kalkulácie schválené vo VZN č. 13/2013 a aj to neúplne a nikto si to ani nevšimne, páni poslanci? Ako je vôbec možné, že materiál neprerokovala finančná a podnikateľská komisia?

K textu dôvodovej správy “platné ceny od 1. 1. 2014 sme nemenili a organizácia sa snaží držať cenovú hladinu zvyšovaním efektívnosti prace“. Ceny sa menili k 1. 1. 2014 v dôsledku petície, kde zastupiteľstvo prijalo rozhodnutie o znížení ceny za obradnú miestnosť a bolo to politické rozhodnutie, na sumu 97 eur. Aké bolo moje prekvapenie, keď v priložených materiáloch bola kalkulácia tejto ceny presne 97 eur. Ako? Porovnali sme kalkuláciu zo dňa 9. 10. 2013 na 121,48 eura s kalkuláciou zo dňa 31. 10. 2013 na 97 eur. A ako dospeli k tejto cene? Jednoducho upravili predpokladaný počet pohrebov z 285 na 298. Porovnajme si dátumy 9. 10. 2013 - počet pohrebov 285 a 31. 10. 2013 počet pohrebov 298. Z dôvodovej spravy ďalej citujem: „Pre získanie výsledku sumy nákladov na jeden obrad bol stanovený priemerný počet obradov, ktorý bol vypočítaný za obdobie posledných piatich rokov jednotlivo na pohrebisku na Bratislavskej ceste bolo 201 obradov, na Žilinskej bolo 84 obradov, spolu teda za obidve pohrebiská v meste je to 285 pohrebných obradov.

Zníženie ceny za obradnú miestnosť zrejme motivovalo k zvýšeniu cien pohrebných služieb. Teda cien ,ktoré neschvaľuje MsZ, ale pohrebná služba samotná (teda riaditeľ SMP). O tomto informovala na zastupiteľstve obyvateľka Piešťany, pani Onderová. A to zvýšenie nie hocijaké. Podľa rozsahu služieb o cca 30 až 40 eur. Veď doplnili službu „ukladanie rakvy“ s cenou 24 eur. Podotýkam a upozorňujem na skutočnosť, že podľa občanov nie je cenník pohrebných služieb SMP v súlade so zákonom. Na internete na stránke SMP je zverejnený prevádzkový poriadok pohrebnej služby a je platný od 10. 10. 2011. Cenník je však podľa zákona súčasťou prevádzkového poriadku. Cenník pohrebných služieb bol zmenený od 1.1.2014 bez zmeny prevádzkového poriadku. Teda ceny účtované a zvýšené oproti cenníku, platnému podla prevádzkového poriadku, sú účtované protiprávne.

Vyzývam pána kontrolóra a poslancov, aby si toto tvrdenie overili ihneď na internete (dokiaľ to SMP nezmanipulujú), teda termín platnosti prevádzkového poriadku a túto skutočnosť si zaznamenali.

V dôvodovej správe SMP sa tiež konštatuje, že v cenách za prenájom hrobových miest nie sú zohľadnené oprávnené náklady, skutočne potrebné na prevádzku pohrebísk v meste a preto musí byť táto hlavná činnosť dotovaná (za rok 2014 cca 33 tis eur). Pani poslanci, kde je kalkulácia? Na základe čoho dospeli SMP k takémuto záveru?

Počítajte so mnou. V roku 2014 za nájom hrobových miest inkasovali od občanov podľa našich zistení cca 45 tis eur. K tomu dotácia 33 tis. robí spolu 78 tis. eur. A teraz sa pani poslanci pozrite na cintoríny, ako vyzerajú. Podľa zákona ma byť na cintoríne vyvesený prevádzkový poriadok pohrebísk. Choďte na Žilinský cintorín - zostatok nečitateľných 8 strán prevádzkových poriadkov, rozbité sklo na vývesnej tabuli , odpad sa netriedi. Z uvedených dôvodov pani poslanci iste uznáte, že uznesenie, ktoré ste prijali Vy nebolo splnené a žiadame Vás o zabezpečenie splnenia uznesenie v znení, ako bolo prijaté. Za svojvoľné menenie textu a nesplnenie v stanovenom termíne by mali nasledovať postihy. Tak ako to prezentovala pani poslankyňa Babičová za nesplnenie uznesenia hlavným kontrolórom.

 

Poslankyni Babičovej to “docvaklo” až teraz?

V predposlednom vydaní Piešťanského týždňa (č. 24 z 9. júna 2015) hlási poslankyňa Babičová: “Ak sa budeme len dohadovať, nebude ani hokejová hala, ani cyklotrasy”. To, že sa nové zastupiteľstvo (2014-2018) prevažne dohaduje, je pravda. Že by ale to bolo hlavnou príčínou, že tréningová hokejová hala nebude, sa súhlasiť nedá. Tému som podrobnejšie rozobral dávnejšie (http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/02/ako-je-to-vlastne-s-novou-treningovou.html), preto teraz len zhrniem.

Nie sú peniaze - na účte má mesto od vláda len 1 milión €, hoci na najúspornejší variant výstavby treba 1,95 mil. € bez DPH, s DPH je to 2,34 mil. €. A to je len výstavba, čo prevádzka?

Nie je čas - mesto stále nemá stavbu povolenú. Namá ani len územné rozohodnutie, nie to ešte stavebné povolenie. Kde je výberové konanie na dodávateľa stavby a výstavba samotná? Poslankyňa Ing. Iveta Babičová “poslancuje” už najmenej tretie volebné obdobie. Mala by mať dosť skúseností so všetkými procesmi, ktoré v obecnej správe vznikajú, či vzniknúť môžu. A to ako v oblasti schvaľovania investície, tak aj jej realizácie.O to prekvapivejšie je počuť od tejto skúsenej poslankyne argument, že príčinou (neuskutočnenia stavby) je nerozhodnosť nového mestského zastupiteľstva. Asi zabudla, alebo jej uniklo, že vec je stará 3 roky. Mala od 28. júna 2012 dosť času v predchádzajúcom mestskom zastupiteľstve danú vec “strážiť” a dosiahnuť zhodu ešte vtedy. Tobôž, keď podľa uznesenia č. 104/2012 C/ mal mestský úrad najneskôr do 28. júna 2013 predložiť hodnotiacu správu.

Primátor Tamajka - poslankyňa Babičová na dôvažok kritizuje „radnicu“ (asi myslí primátora Tamajku), že kroky, ktoré podniká v oblasti postavenia tréningovej haly, sú čisto formálne. Je zaujímavé, že tá istá poslanyňa mala možnosť žiadať účinné kroky, vedúce k realizácii tréningovej haly, v minulom volebnom období od primátora Cicutta. A mala nato oveľa viac času - 2 a 1/2 roka! Ale asi ju to vtedy, keď bol primátorom Cicutto, netrápilo. Od primátora Tamajku však žiada za 1/2 roka zázrak.

Nuž, zdá sa mi, že pani poslankyňa má na všetko rozličné „metre“. Alebo je to len populizmus?

 

Oprava chladenia na zimnom štadióne sa do memoriálu konať nebude

Ak sa nemýlim, práve memoriál Ivana Hlinku bol hlavným hnacím motorom, aby sa materiál o zmene rozpočtu prerokoval proti všetkým pravidlám rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva - viď môj predchádzajúci článok (http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/06/co-ste-sa-s-konom-zrazili.html). 

A ajhľa memoriál sa nekoná! - viď http://www.pnky.sk/novinky/hokej-memorial-ivana-hlinku-v-piestanoch-tento-rok-nebude/ 

Gratulujem úradníkom mestského úradu a hlavne ŠHK 37, že sa im podarilo vyvolať ilúziu neodkladnej naliehavosti a "zblbnúť" poslancov mestské zastupiteľstva natoľko, že schválili zmenu rozpočtu obrovskou väčšinou bez akýchkoľvek vecných argumentov.

Gratulujem primátorovi Tamajkovi, že bez kontroly a splnenia podstatných náležitostí materiál o zmene rozpočtu zaradil do programu rokovania mestského zastupiteľstva.

A predovštkým gratulujem poslancom mestského zastupiteľstva, že sa dali "zblbnúť" takým primitívnym spôsobom a "hurá systémom" schválili zmenu rozpočtu. Veď načo by im bol technický posudok opodstatnenosti požiadavky ŠHK 37? A teraz, keď je všetko schválené, sa už memoriál Ivana Hlinku konať nemusí.

Čo ste (sme) sa s koňom zrazili?- pokračovanie

... alebo „oprava“ chladenia ZŠ z pohľadu poslanca, ktorý zrážke unikol, ale jej nezabránil.

Dnes mi v mailovej schránke pristálo upozornenie na blog p. Chudého v „Radnica informuje bez mejkapu“ s výstižným hore uvedeným názvom. http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/06/co-ste-sa-s-konom-zrazili.html

V duchu som sa vrátil k rokovaniu MsZ vo štvrtok 28. mája v ktorom zastupiteľstvo rozhodlo o oprave chladenia ZŠ za 120 tisíc €, ba dokonca som si našiel na http://www.piestanytv.sk/ priebeh rokovania o tomto bode a musím konštatovať to isté, čo p. Chudý v jeho príspevku:“ Naozaj sme sa asi zrazili s koňom“. Nielen to, že návrh na zmenu rozpočtu nebol prerokovaný v komisiách MsZ a samotná mestská rada rokovala o tejto významnej zmene v prestávke rokovania MsZ, ale hlavne fakt, že prevažná väčšina poslancov schválila úhradu rekonštrukcie chladenie ZŠ iba na základe správy- Zápisu z obhliadky firmy Frost- service s.r.o., ktorá bez jediného meracieho protokolu a bez jedinej revíznej správy konštatuje havarijný stav technológie chladenia a navrhuje vymeniť technologické časti chladiaceho systému za 120 tisíc €.

Márna bola snaha malej skupinky poslancov vynútiť si posúdenie skutkového stavu chladenia minimálne ďalším skutočne nezávislým odborníkom a počkať na jeho správu. Boli sme umlčaní rečami o dôvere a nedôvere a o odbornosti firmy FROST-service, ktorá sa o chladenie na zimáku stará už takmer 10 rokov a najlepšie vie, čo tam treba vymeniť. Hm....dokonca som schytal od pána poslanca Klapicu odpoveď, že predsa musím dôverovať vlastnej žene, keď mi povie, že má pokazené auto a nemusím si to ísť dať verifikovať do ďalšieho servisu.. Nuž, akosi mi to prirovnanie nejde z mysle. Nielenže pokrivkáva vo význame, ale ešte sme asi ďaleko od doby keď budú vzťahy medzi mestom a ŠHK37 na úrovni vzťahov v rodine... alebo, že by som sa mýlil a vzťahy sú už natoľko dôveryhodné , že o tom čo navrhne vedenie ŠHK 37 17 poslancov z  21 nepochybuje? Tak totiž skončilo hlasovanie č. 11 o zmene rozpočtu o presune 120tis. na rekonštrukciu chladenia zimného štadióna. 17 poslancov za, 3 sa zdržali a ja ako „ Sám vojak v poli“ som bol proti.

Ďalší pozoruhodný až podivný fakt tohto rozhodnutia je , že vlastne nemôže ísť o „opravu“ chladenia, pretože mesto nemá žiadne voľné bežné- prevádzkové prostriedky v rozpočte na tento rok a preto sa siaha na úverové zdroje. Zrušia sa niektoré položky z ktorých sa plánovalo napr. rekonštruovať námestie SNP a rekultivovať základnú školu na Trajane a tieto peniažky sa presunú na novovytvorenú položku Zimný štadión- rekonštrukcia chladiaceho zariadenia.

 A JE TO!!! Sám pán kontrolór našiel skulinku ako obísť zákon, ktorí hovorí, že kapitálové prostriedky môžu ísť iba do takej investície, ktorá prináša kvalitatívnu zmenu, alebo zmenu technických parametrov už existujúceho a navrhol zakúpiť kompresor vyššieho výkonu ako stávajúci. HURÁ!!!... a opäť sme nad tým vyhrali. Hm.. iba na okraj : neviem, neviem, či sa zmení kvalita ľadu, keď bude v strojovni kompresor väčšieho výkonu... myslím že nezmení, ale na obídenie zákona to zrejme bude stačiť.....a bodka.

V článku p. Chudého je tiež uvedený ďalší závažný fakt, ktorý sa týka zmluvy mesta o nájme zimáku pre ŠHK 37. Snažil som sa dopátrať k bodu v základnej zmluve o nájme medzi mestom/ prenajímateľ/ a ŠHK37 / nájomca/ v ktorom by malo byť zakotvené, kto je vlastne zodpovedný za technický stav technológie chladenia a čo môže nájomca od prenajímateľa požadovať. Najskôr mi však dovoľte krátku genézu toho ako vlastne a za akých podmienok vznikla základná zmluva o nájme zimného štadióna pre ŠHK37. Jeden z mojich priateľov si dal tú námahu ,  pozrel sa do kroniky Piešťan a okrem iného našiel v nej tieto skutočnosti, ktoré sa týkajú zimného štadióna . Z kroniky preto vyberám:

Zimný štadión v Piešťanoch

V 1. etape rekonštrukcie zimného štadióna v roku 2000 sa realizovala obnova ľadovej plochy a strojovne. Prikročilo sa k zásadnej rekonštrukcii chladiaceho systému, ktorý už nebol dostatočne bezpečný pre svoje okolie (preto sa zmenil systém priameho chladenia na nepriame a tým veľkosť náplne chladiaceho média – čpavku výrazne poklesla). Náklady mesta na túto rekonštrukciu boli 15,5 mil. Sk.

V Piešťanoch sa v apríli 2002 uskutočnia Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov. Bolo preto treba pristúpiť k 2. etape rekonštrukčných prác na štadióne, pretože po technickej stránke ešte stále nespĺňal podmienky na usporiadanie tohto šampionátu.

Primátor mesta Ing. J. Csontos požiadal v máji 2001 ministra školstva SR M. Ftáčnika .O štátnu dotáciu na ďalšie úpravy štadióna. Mesto Piešťany potom dostalo dotáciu 10 mil. Sk zo Štátneho fondu telesnej kultúry SR. V júli 2001 uskutočnila piešťanská stavebná firma Raving, s.r.o. rekonštrukciu striedačiek a prístupového tunelu, tiež bola uskutočnená úplná rekonštrukcia a výstavba ďalších šatní. Poskytnutá finančná dotácia však nepostačovala, bola treba urobiť aj rekonštrukciu osvetlenia ľadovej plochy, aby sa umožnili prenosy televízie a súčasne znížila energetická náročnosť osvetlenia z 280 kW na 84 kW. Za tým účelom v októbri 2001 rokovala prednostka MsÚ Mgr. I. Drlíková so zástupcami Štátneho fondu telesnej kultúry SR o poskytnutí ďalšej dotácie (bolo ešte potrebných cca 6 mil. Sk) na ukončenie rekonštrukčných prác, aby v budúcom roku 2002 bol štadión pripravený na usporiadanie spomínaných majstrovstiev sveta.

Z  genézy vyplýva, že v roku 2002, bol zimný štadión v Piešťanoch v dobrom technickom stave a nielen mesto, ale i štát investoval do jeho rekonštrukcie pomerne značnú čiastku peňazí. O necelé štyri roky vzniká však „Základná zmluva medzi mestom a ŠHK37/ máj 2006/ a uvádza sa v nej okrem iného , že predmetom nájmu je aj strojovňa chladenia a že zmluvné strany sa dohodli , že nájomca bude vykonávať údržbu a opravy predmetu nájmu a uhrádzať náklady s tým spojené. Nájomca je povinný tieto náklady evidovať a uplatňovať si ich vo svojom účtovníctve. Vložené investície, na ktorých sa zmluvné strany dohodli si môže nájomca viesť vo svojom majetku a odpisovať podľa platných odpisových pravidiel.

Z uvedeného jasne vyplýva, že nájomca mal a má vytvorené nadštandardné podmienky nájmu, pretože mesto prenajalo celý zimák za symbolických 1000Sk a dokonca sa zaviazalo platiť za nájomcu pomerne veľkú sumu za energie / 150 tisíc € ročne a v roku 2014 dokonca takmer 190 tisíc€/ a to všetko pre podporu rozvoja hokeja v meste. Nájomca predmet nájmu zhodnocoval rôznymi prístavbami a rekonštrukciami, ktoré slúžili v prevažnej miere jeho podnikateľskej činnosti v uvedených priestoroch , avšak k tomu čo je na zimnom štadióne to najdôležitejšie asi nevenoval dostatočnú pozornosť, pretože teraz žiada mesto aby zaplatilo 120tisícovú rekonštrukciu technológie chladenia. Argumentácia , že ak prenajímateľ t.j. mesto nevykoná potrebnú rekonštrukciu , stane sa predmet nájmu nespôsobilý na zmluvne dojednané užívanie a nájomca podľa §9 ods.3 zákona 116/1990 môže dať výpoveď z nájmu je z právneho hľadiska neobhájiteľná, pretože aj strojovňa chladenia bola a je predmetom nájmu a nebolo dohodnuté, že by sa v priebehu nájmu prenajímateľ zaviazal opravu, alebo rekonštrukciu chladenia uskutočniť.

  V tejto súvislosti ma napadlo jedno priliehavé prirovnanie z motoristickej branže. Nájomca –ŠHK 37 mi pripadá ako niekto kto si kúpi l /alebo dlhodobo prenajme/ luxusný Rolls Royce,  opraví prepychovo jeho interiér , pričom zabúda na to, že tento veterán má poškodený motor s ktorým nevyjde ani z garáže

A ešte jeden argument v poznámke p. Chudého je dôležitý. Mesto nie je platcom DPH a tak za rekonštrukciu zaplatí o 20 tisíc viac ako by to stálo nájomcu, ktorý nielenže je platcom DPH ale má zmluvne dohodnuté, že akékoľvek opravy sú jeho oprávneným nákladom .............. a ak to bude investícia môže si ju účtovať v majetku a odpisovať.......

Na záver by som upriamil Vašu pozornosť ešte na jeden mail, ktorý pristál včera v mojej mailovej schránke. Je to úvaha p. Záňa, ktorého som chcel požiadať o uverejnenie jeho textu v plnom znení, ale keďže ho medzičasom zverejnil na webe tak pripájam naň iba link: http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/06/zimny-stadion-pyta.html. Opäť mi nezostáva nič iné iba s pánom Záňom súhlasiť. Na stretnutí s p. Lušnákom na zimnom štadióne som bol a položil som mu priamo otázku o jeho odkúpení. Reagoval záporne, ba až podráždene, oháňajúc sa podporou hokeja v meste a porovnaním podpory v iných mestách a tým, akú výhodnú zmluvu má mesto s ŠHK 37 a koľko on dopláca na prevádzku štadióna a pod. Nemal som a nemám podklady k tomu aby som mu fundovane oponoval, pretože i keď v zmysle zmluvy má nájomca povinnosť dokladovať mestu príjmy z podnikania v predmete nájmu, celá kontrolná činnosť sa eliminuje na prítomnosť jedného z poslancov v dozornej rade/DR/ ŠHK 37. Predsedom DR je už zrejme dlhší čas pani poslankyňa Babičová, ktorá je podľa všetkého s výkazníctvom ŠHK spokojná a okrem toho je podporovateľkou úhrady čohokoľvek , čo si tento športový kolektív od mesta zažiada.

Áno p. Záň máte svätú pravdu. Zimný štadión i letisko sú „čierne diery“ mesta a pokiaľ sa ich nezbavíme budú neustále zaťažovať mestský rozpočet a pod rôznymi zámienkami pýtať peniaze na svoju existenciu. Tu neobstoja žiadne argumenty o podpore športu, pretože na území mesta je viac ako dosť „ podvyživených „ športových klubov, ktoré za zlomok podpory, aké sa dostáva od mesta práve hokeju preukazujú vynikajúce výsledky a tým dokazujú svoju opodstatnenosť.

A úplne záverom ešte toľko, že MsZ na májovom zasadaní ešte raz rokovalo o podpore hokeja v meste a to v súvislosti s výstavbou tréningovej hokejovej haly , ale o tom snáď až nabudúce.

Ján Jánošík, poslanec MsZ

 

Bezpečnostný audit, Rybníček a Tamajka

Keď som čítal nový článok o primátorovi Trenčína Richardovi Rybníčkovi (http://blog.etrend.sk/martin-klus/bude-z-richarda-rybnicka-vyzyvatel-roberta-fica-.html) napadlo mi, že hneď pri nástupe do funcie v minulom volebnom období dal urobiť tri audity - personálny, právny a ekonomický. Nie je známe, či si ich dal pred tým schváliť zastupiteľstvu. Pri jeho úspechu pri vedení mesta Trenčín je však celkom oprávnené sa domnievať, že audity mu boli užitočné a pomohli mu pri riadení a rozhodovaní.

 

Nechápem, prečo sú poslanci najväčšieho poslaneckého klubu SPP takí opatrní a nerozhodní pri stanovisku k návrhu primátora Tamajku na vykonanie auditu, keď predseda klubu Hudcovič v TV Piešťany tvrdil, že primátor Tamajka o to oficiálne nepožiadal.

 

Nechápem, prečo primátor Tamajka neurobil najprirodzenejšiu vec a nepožiadal zastupiteľstvo o schválenie (stačil nato bežná materiál pre rokovanie). Keď úbohý materiál o zmene rozpočtu o 120 tisíc € na opravu chladenia zimného štadióna predložiť dokázal, je nepochopiteľné, prečo nepožiadal o zmenu rozpočtu o 24 tisíc € na audity (toľko minul svojho času Rybníček na všetky tri). Miesto toho urobil nejaký trápny pokus o bezpečnostný audit a teraz nevie, čo s tým a nechal sa spolu so svojim zástupcom Hynekom strapňovať niektorými poslancami na troch zasadnutiach zastupiteľstva po sebe.

 

A možno by stačilo zvedacov len uspokojiť, napr. vyhlásením, že bolo urobených 9 kontrol, z toho boli 2 negatívne, v 3 prípadoch bol pracovník napomenutý, v 3 prípadoch bolo udelené pokarhanie s hmotným postihom a v jednom prípade bola vec postúpená prokuratúre, či polícii. Bodka. Nakoniec, personálne otázky mestského úradu sú v plnej kompetencii primátora. Bodka.

 

A tie audity potrebuje primátor Tamajka ako soľ. Veď je zjavné, že bez nich si neporadí. Samozrejme audity, urobené kvalitným dodávateľom. Ale asi si nimi nie je istý ani on sám. Ak by o ich potrebe bol presvedčený, urobil by ich aj bez poslancov cez rozpočtové opatrenia, ktoré mu poslanci zatiaľ(!) neodobrali.

 

Zimný štadión pýta! - dodatok

Okrem basketbalovej haly, ktorú budeme mať zrejme  na krku čo nevidieť, iniciatívne pripravujete výstavbu tréningovej haly hokejistov aj za naše, mestské peniaze. K tomu sa pridajú náklady na údržbu, opravy a prevádzku. Na to všetko ste ochotní dať financie. A aby sa deti mali kde korčuľovať sme si museli aj tak kúpiť a prevádzkovať zariadenie demontovateľného klziska.
                                       , 

Ale škôlky ste predali rýchlo. A teraz, keď je akútny nedostatok kapacít, tak sa chcete pustiť len do jednej. Keď by nebol príspevok od štátu tak neurobíte ani to. Tá jedna potrebu vyrieši?. Tí poslanci, ktorí rozhodli o predaji škôlok stále sedia v zastupiteľstve. Ich povinnosťou by malo byť, čo najrýchlejšie svoju chybu napraviť.

Oprava mestských komunikácií - len jedna krátka ulica. A máme  v zlom stave i ulice v centre mesta. Čo školstvo, stav budov, vybavenie tried? Čo zariadenia pre seniorov, hospice, zariadenia s geriatrickou starostlivosťou, čo roky odkladaná oprava Kolonádového mosta, stav mestských nábreží Váhu, dopravné problémy mesta - zápchy, ulice preplnené zaparkovanými autami? Na to všetko nie sú peniaze , ale na na športové objekty áno?

Kam to speje? Vy si ani sami sebe neviete položiť takéto otázky a dať si sami pre seba úprimné odpovede?

Peter Záň , Piešťany

Čo ste sa s koňom zrazili?

spýtal by sa Miňo Demovič z televízneho seriálu ”Profesionáli”, keby sa dozvedel, ako ide mesto Piešťany opravovať prenajatý zimný štadión, ktorý má v prenajme za 30,- € ročne obchodná spoločnosť ŠHK 37..

Primátor rokovací poriadok mestského zastupiteľstva asi  moc nerešpektuje. Inak by nepripustil materiál “Návrh na zmenu programového rozpočtu mesta Piešťany na rok 2015” na rokovanie zastupiteľstva 28. mája 2015. Alebo len nekontroluje a neriadi? Ako je inak možné, že sa do programu tento materiál dostal bez toho, aby bol prerokovaný v komisiách a mestskej rade. Prečo primátor zvolal mestskú radu až počas samotného zastupiteľstva? Iné materiály touto cestou (komisie, rada) prejsť musia a pritom sa často jedná o nájomné pod garážou na mestskom pozemku za 10 € ročne a nie o 120 tisíc eur na opravu chladiaceho zariadenia zimného štadióna.

 Na základe čoho vlastne mestský úrad tento materiál pripravil? Bežný občan musí podať písomnú žiadosť, aby sa úradníci vôbec začali zaoberať jeho vecou. Od spoločnosti ŠHK 37, s.r.o. žiadna žiadosť neexistuje, čím vzniká okrem iného pochybnosť, či si ako nájomca splnil povinnosť podľa § 668 občianskeho zákonníka. A to sa nejedná len o formálnu stránku (bodaj ba sa tak vychádzalo v ústrety aj bežným občanom), ale hlavne, aby bolo jasné, čo vlastne nájomca (ŠHK 37, s.r.o.) chce! Ani len z finačného hľadiska nie je jedno, či sa má vykonať oprava - údržba, alebo oprava - rekonštrukcia (oprava zvykne byť podstatne lacnejšia).

V tomto prípade sa však oveľa viac jedná o to, kto to zaplatí. Občiansky zákonník (ale aj samotná zmluva medzi mestom Piešťany a ŠHK 37, s.r.o.) rozlišuje bežné opravy - údržbu, ktorú musí znášať nájomca, v našom prípade ŠHK 37, s.r.o. od tzv. udržania v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, kde nastupuje podľa § 664 a náklady znáša prenajímateľ, teda mesto Piešťany. Nikto z mestského úradu sa nenamáhal dať do materiálu takéto posúdenie. Odborníkov nato má dosť. Ak by si však ani jeden z nich nato netrúfal a to by bolo lepšie, mal posudok spraviť nezávislý odborník.

Áno, trvalo by to dlhšie. Občania by však boli lepšie informovaní. Ale hlavne poslanci mestského zastupiteľstva mohli rozhodnúť objektívnejšie a zodpovednejšie. Takto ich “mlyn” mestského úradu (asi aj spolu s primátorom) opäť pekne zomlel a v atmosfére umelej časovej tiesne doviedol ako poslušné ovečky do košiara tam, kde ich chcel mať nájomca zimného štadióna, ŠHK 37, s.r.o. Ku schváleniu opravy chladenia na zimnom štadióne mestom.

Potom nech sa poslanci nečudujú, keď aj nový primátor, podobne ako to s obľubou robil starý (Cicutto), pri kritike na jeho adresu bude argumentovať: "Veď to schválili poslanci!".

Poznámka: Keď už... Nemohol by opravu objednať a zaplatiť ŠHK 37, s.r.o., ktorý by si mohol uplatniť odpočet DPH (20 tisíc €)? Mesto by v takom prípade nemuselo platiť DPH a rozdiel 100 tisíc € by mu v tomto roku dorovnalo zvýšením príspevku na energie.

Zimný štadión pýta!

Podľa správy v "novinkách" časť vás, páni poslanci, na pozvanie p. Lušnáka, navštívila zimný štadión a oboznámila sa s jeho stavom na vlastné oči. Nič v zlom, ale škoda, že medzi vami nebol aj  nejaký strojár (odborník - kúrenár) - môže byť aj externista. Mám také, povedzme profesionálne, skúsenosti z investičnej výstavby, že ten, kto niečo požaduje, obyčajne zveličuje, Už popredu počíta, že mu jeho požiadavka bude krátená z titulu nedostatku fin. prostriedkov.

Cirkvi, štátne inštitúcie a samosprávy, sú pre takéto niečo najlepšie subjekty. Nemajú dostatok odborníkov, ktorí predmetnému  problému rozumejú. To v zákulisí tvrdia o nich práve tí, čo niečo od týchto inštitúcií  požadujú a k nim  sa pridávajú i dodávatelia - zhotovitelia diela. Je podozrivé, že hneď popredu sa vie čo to bude stáť a aká bude úspora - návratnosť a že je to vlastne veľmi výhodná investícia.

Vtedy bol jedinou možnosťou úver. Chcel som vám napísať aj o ďalších dvoch možnostiach a to predať štadión za 1 symbolické euro, alebo predať podiel v Letisku a.s., ktoré za toľké roky neprinieslo mestu - rozumej občanom, ani cent, len je ďalšia čierna diera. A ani neprinesie. A vy to dobre viete. Ale vy ste, našťastie pre nás, našli ďalšiu možnosť, že neurobíme to čo sme chceli urobiť a peniaze použijeme na zimný štadión. To je samozrejme lepšie ako pôžička. Za to vás treba pochváliť ako ste z toho vytriblovali.

To bolo z možných, naozaj najlepšie riešenie a dobré! Ale to by mala byť pre vás aj výstraha. Dokedy to takto pôjde? Koľko nás už zimný štadión stál! To by mohol zistiť napr. p. kontrolór. A čo nás a naše deti ešte stáť bude! Nebolo by už načase nad tým vážne a s perspektívou nad tým pouvažovať a štadión ponúknuť na predaj? Prvoligový hokej je finančne náročný šport a môžu si ho dovoliť len finančne silný hráči, vlastníci klubov - mecenáši. Nie naše malé mestečko, bez takéhoto nevyhnutného zázemia.Však to poznáte. Ak to predáte aj za 1 euro aj tak sa to vyplatí. Prinesie to úsporu v budúcom rozpočtovom zaťažení a to je vlastne tá úspora. K tomu sa pridá aj daňový príjem, lebo mesto samo sebe daň neplatí - podľa daňových pracovníkov MsÚ.

A nás zrejme čaká i basketbalová hala! Ak vám to stojí za to porozmýšľajte. Prajem vám , aby ste našli zodpovedné riešenie, prospešné občanom . To vlastne od vás chceme.

Okrem basketbalovej haly, ktorú budeme mať zrejme  na krku čo nevidieť, iniciatívne pripravujete výstavbu tréningovej haly hokejistov aj za naše, mestské peniaze. K tomu sa pridajú náklady na údržbu, opravy a prevádzku. Na to všetko ste ochotní dať financie. A aby sa deti mali kde korčuľovať sme si museli aj tak kúpiť a prevádzkovať zariadenie demontovateľného klziska.                                          , 

Ale škôlky ste predali rýchlo. A teraz, keď je akútny nedostatok kapacít, tak sa chcete pustiť len do jednej. Keď by nebol príspevok od štátu tak neurobíte ani to. Tá jedna potrebu vyrieši?. Tí poslanci, ktorí rozhodli o predaji škôlok stále sedia v zastupiteľstve. Ich povinnosťou by malo byť, čo najrýchlejšie svoju chybu napraviť. 

Oprava mestských komunikácií - len jedna krátka ulica. A máme  v zlom stave i ulice v centre mesta. Čo školstvo, stav budov, vybavenie tried? Čo zariadenia pre seniorov, hospice, zariadenia s geriatrickou starostlivosťou, čo roky odkladaná oprava Kolonádového mosta, stav mestských nábreží Váhu, dopravné problémy mesta - zápchy, ulice preplnené zaparkovanými autami? Na to všetko nie sú peniaze , ale na na športové objekty áno?

Kam to speje? Vy si ani sami sebe neviete položiť takéto otázky a dať si sami pre seba úprimné odpovede?

Peter Záň , Piešťany.

Komunálna politika

Citát:
" Komunálnu politiku už zďaleka nevnímajú voliči ako oveľa čistejšiu než tú "veľkú". Oprávnene. Veď mnohí ľudia si z nej urobili "živnosť" a staré maniere niekedy v komunálnej politike ťažšie zmeniť ako v tej parlamentnej. Komunálna politika pritom ovplyvňuje každodenný život ľudí od škôlky cez základnú školu, miestne komunikácie, odvoz odpadu, kosenie zelene až  po starostlivosť o seniorov. A nesmiem opomenúť ani kultúru. V posledných voľbách vlna nespokojnosti voličov vyniesla do nejedného kresla tzv. nezávislých kandidátov. Mnohí veria, že práve títo ľudia zmenia pravidlá na komunálnej úrovni. Nie som si tým istá. Aj tu v Bratislave sa ukazuje, že ich úmysly nemusia byť vždy tie najčestnejšie, aj keď nosia nálepku nezávislosti.

 

Majú, alebo nemajú poslanci sedieť v správnych radách podnikov (rozumej mestských, alebo tých, v ktorých má mesto podiel)? V novom vedení mesta zastávam názor, že poslanci do predstavenstiev mestských firiem nepatria. Majú úlohu kontrolovať, nie riadiť (moja poznámka: ak sú na to spôsobilí), preto by mali sedieť len v dozorných radách."
Koniec citátu. Zdroj: "naše novinky" - bratislavské.

 

Toto je názor Ivety Plšekovej, viceprimátorky Bratislavy.

 

Poznámka pre našich (piešťanských) poslancov: Všimnite si, že tam, v povinnej starostlivosti, nie je nič o športových areáloch . No iný kraj, iný mrav.

Pripomienky k zmene územného plánu

Vážený pán primátor,

 

musím v úvode zdôrazniť, že som sa s návrhom zmien a doplnkov osobne nestihol do daného termínu oboznámiť. Takže možno moje podnety budú bezpredmetné. Je možné, že spracovateľ takéto požiadavky od zadávateľa  v úvode práce dostal.

1.Nezastavateľné plochy zelene

V blízkom, vyspelejšom,zahraničí majú takáto plochy viacúčelové využitie. V Grazi ma zaujalo riešenie, kde na viacerých miestach, v časti mestských parkov, sú v mieste styku s mestskou komunikáciou / a to rušnou/ vybudované pod parkovou plochou podzemné parkoviská. Sú to jednopodlažné, polozapustené neveľké priestory, kde výkopový materiál je použitý na prekrytie, čím sa vytvorí asi 1,5 m vyvýšenina, ktorá je plynule zakomponovaná do konfigurácie parku. S pohľadu návštevníka parku sa to javí ako prirodzené zvlnenie terénu, s trávnatým povrchom, nízkymi krovinami a vysadenými, k tomu vhodnými, kvetmi., s automatickou podzemnou závlahou. Že to je parkovisko ani nikoho nenapadne. Zbadá sa to až z pohľadu ulice, kde je svetelný oznam s aktuálnou obsadenosťou. Vstup a výstup je samoobslužný. Bolo by dobré vytypovať a do ÚP zakomponovať takéto miesta, Možno sa také nájdu. Ja dúfam. Otázka realizácie je už druhá vec. 

2.Garážové a parkovacie domy.

V roku 1968 som mal možnosť navštíviť niektoré krajiny západnej Európy , ako motorista. V Taliansku som si v jednom meste všimol, normálne v uličnej fronte poschodových obytných domov, jeden dom presklený z uličnej strany, v ktorom bolo na poschodiach vidieť autá. Vtedy neznalý, som sa divil, kto tam tie autá dal a z akého dôvodu. Najprv som myslel, že je to predajňa áut. Po čase,,lebo som tam parkoval, som zistil že je to nadzemné, viacpodlažné parkovisko  Takto tam už vtedy riešili nedostatok parkovacích miest v meste. Odvtedy ubehlo už dosť rokov a my tu už tiež máme  nedostatok parkovacích miest, ale ešte nemáme parkovacie domy. Ešte nám to , ako sa hovorí, nedošlo. To je podobná situácia ako s kruhovými objazdami. Tie tam tiež už vtedy boli. Ale nám to trvalo !!!! Akoby sme nevedeli ani dobré veci odkukať. Takto by sa dala riešiť aj situácia s garážovaním na automobilmi preplnených sídliskách. Jedno takéto garážové miesto ponúkajú developerské spoločnosti v Bratislave za cca 10 000 E.

Ak poslanci a primátor uznajú za vhodné, je potrebné iba prikázať našim urbanistom na MÚ, aby vytypovali takéto miesta a aby ich spracovateľ zakomponoval do ÚP.  Uvolnili a spriechodnili by sa nám ulice v ktorých stoja zaparkované a celoročne garážované autá. Mnohé jednosmerky, zriadené práve z tohto dôvodu, by sa mohli zobojsmerniť a automobily by nemuseli toľko krúžiť po meste.Aj to je o životnom prostredí. To nemusíte riešiť vy. Stačí prikázať, určiť termín  a vyžadovať a kontrolovať plnenie. 

Bodaj by sa vám z toho niečo podarilo. To vám  i nám praje Peter Záň, Piešťany.

P.S. Aby som bol konkrétnejší jeden takýto parkovací dom by sa dal postaviť na časti dnešného parkoviska na Krajinskej ceste , pri trhovisku. Trhovisko by sa mohlo presunúť na druhú stranu cesty. Je tam premyslene pripravený a vybudovaný podchod. Terajšie trhovisko je zrejmé len ako dočasné riešenie a tam sa naozaj nehodí. Z Kruhovky by mohla byť krytá časť tržnice / v zime / a v lete by sa rozšírila o otvorené stánky usporiadané okolo nej, podľa potreby. Možno by sa dal na to majiteľ nahovoriť. To by bolo dobré, perspektívne a trvalé riešenie trhoviska. Garážový dom by mohol stáť na mieste školy na  A. Trajane.

Poslankyňa Babičová znovu ukázala, čo dokáže... (alebo, kto chce psa biť, palicu si nájde)

V rozprave k bezpečnostnému auditu na včerajšom zastupiteľstve (19. marca 2015) zasypali poslanci primátora Tamajku otázkami, na ktoré nevedel, nechcel, alebo nemohol odpovedať s odkazom, že všetko je tajné a poslanci aj občania sa informácie po ukončení kontroly určite dozvedia. Pôsobil zaskočeným, nepripraveným dojmom a bolo zrejmé, že by už mal rád toto “vypočúvanie” za sebou.

Napriek pokročilej dobe (bolo to v predposlednom bode rokovania “Rôzne”), pôsobila poslankyňa Babičová sviežo, uvoľnene, myšlienky formulovala jasne, zrozumiteľne a primátora v ničom nešetrila. A to, že jej nie je cudzia ani demagógia, preukázala, keď prirovnala služby spoločnosti illi s.r.o., ktoré pravdepodobne primátor Tamajka využil pri tomto audite, s ratingom mesta, ktorý dal urobiť bývalý primátor Cicutto a s ktorého urobením súčasný primátor Tamajka, vtedy ako poslanec, nesúhlasil. Poslankyňa Babičová pri tomto prirovnaní vytrhla informáciu z kontextu a zamlčala (alebo, že by len zabudla?) tri podstatné veci: 1) že u Cicuttovho ratingu sa jednalo o čisto predvolebný ťah - zverejnil ho v septembri 2014, 2) že informácie rovnakého obsahu, rozsahu a kvality bolo a je stále a kontinuálne možné získať od mimovládnej neziskovej organizácie INEKO (http://www.obce.ineko.sk/) a 3) že rating stál mesto 2400 € a nie 150 €, ako je to u spoločnosti illi s.r.o. Jediné, čo sa od INEKO-a získať nedá, je kus papiera v anglickom jazyku a zlatistom ráme (certifikát). Či už služby od illi s.r.o. mestu na niečo budú, alebo boli zbytočné, stáli 16 krát menej ako Cicuttov audit.

Dôkazom, že poslankyňa Babičová nepoužíva rovnaký meter, je aj “vyhodených” 500 € v minulom volebnom období na odborný posudok, ktorý hodnotil, či nejaké kríky pri ceste, zrezané Službami mesta Piešťany, boli ošetrené odborne, alebo nie. Tento odborný posudok si na SMP totiž vynútila práve poslankyňa Babičová. Že posudok nakoniec potvrdil správnosť rezu, je už len ďalší dôkaz, že tieto peniaze boli minuté skutočne zbytočne.

Detailný komentár k ratingu si môžete prečítať tu:
http://radnica-informuje.blogspot.sk/2014/10/rating-mesta-alebo-zase-vyhodenych-2-400_9.html 

Hokejová hala je aj po roku v hmle nejasností

Pod týmto titulom sa Piešťanský týždeň zaoberal 3. marca 2015 témou novej hokejovej haly. Mimo iného sa tam objavila pozoruhodná myšlienka: "Vyrátal som, že keby si mesto muselo zobrať úver do pol milióna eur, len dane z ubytovania by pokryli úroky z úveru". Autor  tejto myšlienky zrejme myslel prírastok dane, ktorý by pribudol z príchodu nových športovcov. Je viac než otázne, či by vytvorili nových 15 000 ubytovacích človeko-dní. Dôležitejšie mu však zrejme uniklo, že mesto by muselo splatiť nielen úroky, ale aj istinu (teda tých 500 tisíc eur). Prečo by to ale mesto malo urobiť, keď hala by neslúžila piešťancom (alebo len z časti, aj to len ŠHK 37, s.r.o.), ale Slovenskému zväzu ľadového hokeja, autor neuvádza. Mesto by okrem toho stratilo kvôli úverovej zaťaženosti možnosť financovať z úveru dôležitejšie veci, než je tréningová hala. Napríklad, toľko v predvolebnej kampani spomínaný, Dom sociálnych služieb.

Mimochodom, na výstavbu by chýbalo nielen spomínaných 500 tisíc eur. Podľa stále neoficiálneho rozpočtu, by najlacnejší variant stál 1,6 milióna eur (bez DPH), k tomu 360 tisíc eur na DPH, 375 tisíc eur (bez DPH) na nové parkovisko (staré by bolo halou zastavané),  a k tomu tiež 75 tisíc eur na DPH. Nikto zatiaľ nevyčíslil, čo by mesto stála likvidácia 20 ročného zdravého borovicového hájika, kam by sa presunulo parkovisko (či jeho časť). Takže ďalších 1,41 milióna eur k tomu 1,00 miliónu, čo mesto dostalo z úradu vlády.

A otázka, čo by z tréningovej haly mali obyvatelia Piešťan (nie súkromná obchodná spoločnosť ŠHK 37), zostáva stále nezodpovedaná!

Viac detailov nájdete tu: http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/02/ako-je-to-vlastne-s-novou-treningovou.html

Financovanie výstavby plaveckého centra, Davos a omyly poslanca Beňačku

16. februára 2015 diskutovali v televízii “Piešťany TV” o zastavení projektu výstavby Plaveckého centra za 7,1 milióna eur súčasní poslanci mestského zastupiteľstva Ing. Brna a MUDr. Beňačka. Poslanec Beňačka použil toľko nepodložených tvrdení, že je potrebné ich ozrejmiť, alebo priamo vyvrátiť. Cieľom tohoto komentára nie je podriadiť menšinu väčšine, ako uvádzal poslanec Beňačka, ale zdravému rozumu.

Davos

Jedným z takýchto omylov bolo porovnanie poslanca Beňačku mesta Piešťany a Davosom. K 1. januáru 2014 mala obec Davos (Švajčiarsko) celkom (vo všetkých obecných častiach) 12.983 obyvateľov. Rozpočet pre rok 2014 mal Davos 115.048.900 švajčiarskych frankov, či pri prepočte aktuálnym devízovým kurzom 1,035 činí niečo cez 119 miliónov eur. Z toho vychádza na jedného obyvateľa viac ako 9.171 eur ročne.

K 1. januáru 2014 malo mesto Piešťany 28.797 obyvateľov a rozpočet 23 miliónov eur (vrátane chymérických 2,6 milióna eur kapitálových výdavkov, nekrytých príjmami). Z toho vychádza ročne na občana Piešťan takmer 799 eur.

Ak by Davos investoval do plaveckého centra 7,1 miliónov eur, predstavovalo by to 6,0 % jeho ročného rozpočtu. U Piešťan by to tvorilo z ročného rozpočtu 30,9 % (pri odpočítaní nereálnych kapitálových príjmov by sa podiel zvýšil na 34,8 %). Zatiaľ, čo u Davosu by asi nebol problém s poskytnutím úveru na celý objem investičného nákladu, u Piešťan by bol možný úver, pri zohľadnení aktuálnej zadĺženosti mesta, len do výšky 2,645 milióna eur. K týmto peniazom by mesto Piešťany mohlo ešte priložiť 376 tisíc eur, ktoré mu zostali z predaja nehnutelností v minulosti. Suma sumárum 3,0 milióny eur.

Financovanie

Ekonomický odbor mestského úradu síce vypracoval svojho času (september 2014) možné varianty financovania, či dofinancovania. Žiadny z nich okrem hotových peňazí a úveru však nebol viac či menej reálny ani vtedy, ani teraz.

Predaj nehnuteľností na Nálepkovej (parkovisko), Kukučínovej (budova bývalého Vkusu), A. Trajana (škola po reorganizácii?). Pri predaji parkoviska by bolo potrebné riešiť finacovanie prevádzky Služieb mesta, ktoré ročne zarobia na parkovnom 120 tisíc eur. Budova na Kukučínovej je z 80 % prenajatá komerčne, aj s osobitným zreteľom. Jej predaj by predstavoval výpadok v príjmoch mesta za nájomné - výška nie je známa. Školu na ulici A. Trajana je v súčasnosti v prevádzke. Ekonomický odbor mestského úradu ani u jednej z nehnuteľností neuviedol možnú predajnú cenu.

Predaj cenných papierov by bol možný len u Slovenských liečebných kúpeľov. Hodnota akcií 5,0 miliónov eur je však bohužiaľ uvedená len v nominálnej hodnote a nie reálnej. Pri súčasnej zadĺženosti SLK nie je možné počítať s reálnou hodnotou väčšou ako 10 % nominálnej, teda cca 500 tis. eur. Druhou stranou mince zadĺženosti SLK, ako aj podielu len 10 % akcií vlastnených mestom je, že by sa zrejme nenašiel investor, ktorý by bol ochotný ich kúpiť, bez možnosti reálne riadiť SLK. Vlastníkov zvyšných 90 % akcií nikto neoslovil, či by boli ochotní akcie kúpiť a za čo.

Rozvoj cestovného ruchu?

Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení - ďalej zákon, pozná cestovný ruch len v spojení so združovaním obcí (§ 20b) a vyhlásením obce za mesto (§ 22) - viď poznámka č. 1. Rozvoj cestovného ruchu teda nepatrí medzi hlavné úlohy obce, či mesta. Netreba ho teda rozvíjať za každú cenu za mestské peniaze, ako sa domnieva poslanec Beňačka, ale mať stále na zreteli § 1 zákona, ktorý hovorí v odstavci (2), že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Z hľadiska štúdie uskutočniteľnosti výstavby plaveckého centra, jeho vysokých nákladov a trvalej prevádzkovej straty je zrejmé, že by sa možno rozvíjal cestovný ruch, určite však nie mesta Piešťany, ani potreby jeho občanov. Rozvoj cestovného ruchu je pritom otázny, pretože v tesnej blízkosti plaveckého centra by naďalej fungovalo kúpalisko Eva, ktoré by bolo ponukou svojich služieb - výnimočnou vodou “vajcovkou”, priaznivou cenou, polohou a tradíciou silnou konkurenciu. Je viac než isté, že nové plavecké centrum by neprebralo zákazníkov kúpaliska Eva, nedosahovalo by projektovanú návštevnosť a prevádzková strata by bola vyššia, ako v štúdii uskutočniteľnosti. Jedine, že by sa poslancovi Beňačkovi podarilo dosiahnuť zatvorenie kúpaliska Eva.

Prevádzka z úveru?

Na otázku poslanca Brnu v uvedenej televíznej diskusii, ako by chcel financovať prevádzkový stratu 900 tisíc eur, odpovedal poslanec Beňačka, že z úveru. Poslanec Beňačka si asi neuvedomil, alebo zabudol, že maximálnu výšku 2,6 milióna eur by už vyčerpala samotná výstavba plaveckého centra. Kto by mestu poskytol ďalší úver? Oveľa vážnejším omylom poslanca Beňačku však je, že by sa na poskytovanie služieb turistom mali skladať občania mesta. Ako? Zostáva len zvýšenie daní. Je úplne jedno, či by cez zvýšené dane splácali občania úver, alebo priamo stratovú prevádzku plaveckého centra. Že by to zvýšenie nebolo malé, dokladá táto úvaha. Aby bolo možné zvýšiť príjmy mesta, napríklad z dane z nehnuteľností, o 900 tisíc eur na krytie prevádzkovej straty plaveckého centra, musela by sa táto daň zvýšiť o 37,5 % (rozpočet roku 2015 počíta s 2,4 miliónom eur). A to by sa týkalo všetkých platcov dane, vrátane 7000 dôchodcov s priemerným dôchodkom, nepresahujúcim mesačne 270 eur. Ako by to ladilo s hlavnou úlohou mesta “starať sa o potreby obyvateľov”?

= pokračovanie čoskoro =

---

Poznámky:
1) Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení:

§ 20b Združenie obcí (1) Obce môžu zriaďovať združenia obcí. (2) Združenie obcí je právnická osoba. (3) Združenie obcí vzniká dňom registrácie v registri združení obcí obvodným úradom v sídle kraja. (4) Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.

§ 22 Vyhlásenie obce za mesto (1) Národná rada Slovenskej republiky môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá a) je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom, b) zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, c) má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, d) má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, e) má najmenej 5 000 obyvateľov.

Ako je to vlastne s novou tréningovou (hokejovou) halou?

Cui bono? (v čí prospech) zvykneme sa pýtať, keď nevieme, prečo sa niečo stalo. V tomto prípade by možno bolo zaujímavé skúmať tandem Cicutto - Lušnák, či  by z toho niečo mohol mať. Z priebehu sa však ukáže, že to už teraz nemá význam. Nechajme sa radšej viesť pri pochybnosti o účele takejto stavby  jedným zo základných ustanovení zákona o obecnom zriadení - Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Príbeh začal 28. júna 2012, kedy počas zasadnutia mestského zastupiteľstva zvoláva vtedajší primátor Cicutto mestskú radu a mimo riadneho programu zaraďuje na rokovanie bod “Predbežný súhlas k podaniu žiadosti mesta Piešťany o dotáciu zo Slovenského zväzu ľadového hokeja pre výstavbu tréningovej haly”. Postup obhajuje v dôvodovej správe tým, že súhlas mesta je potrebné zaslať do 29. júna 2012 a “ak sa Mesto Piešťany dostane do užšieho výberu uchádzačov o táto dotáciu a budú stanovené ďalšie podmienky zo strany poskytovateľa dotácie, Mestský úrad Piešťany spracuje podrobnejší materiál a predloží ho na rokovanie MsR a MsZ. V súčasnej dobe nám nie sú známe ďalšie skutočnosti pre možnosť získania dotácie a stanovenie podmienok pre možnú výstavbu tréningovej haly.” Investíciu obhajuje ďalej v dôvodovej správe aj tým, že mesto Piešťany by bolo len investorom a v prípade potreby spolufinancovania by bol k spoluúčasti zmluvne zaviazaný ŠHK 37 a všetky ďalšie financie by boli hradené zo strany ŠHK 37.

Všetkých 21 prítomných poslancov, z dnešného pohľadu ľahkovážne, udeľuje predbežný súhlas. Možno k ich súhlasu prispelo aj “zabezpečovacie” uznesenie č. 104/2012 C/, ktoré uložilo mestskému úradu pripraviť ďalšie informácie o podmienkach dotácie a výstavby tréningovej haly v lehote do 12 mesiacov. Bohužiaľ, toto uznesenie nebolo nikdy splnené. Posledná zmienka o ňom je v hodnotení plnenia uznensení na nasledujúcom zasadnutí mestského zastupiteľstva 27. septembra 2012, kde zodpovedná za jeho splnenie, vtedajšia prednostka MsÚ Bartošová, uvádza, že uznesenie je “v plnení”.

Vôbec prvý krát po pamätnom zasadnutí 28. júna 2012 sa tréningová hala opäť objavuje oficiálne až v novembri 2014 v návrhu rozpočtu pre rok 2015 pod menom “hokejová hala”. Ale už nie s pôvodnou sumou 1.000.000 €, ale 1.500.000 €. Príjem bol však samozrejme z úradu vlády len ten pôvodný jeden milión. Medzi tisícami čísel a stovkami strán textu sa jeden riadok o tréningovej hale v dôvodovej správe a jeden riadok v tabuľke “PROGRAM 8 - Šport” ľahko stratí. Zrejme v to dúfal vtedajší primátor Cicutto, keď to bez akejkoľvek prípravy podstrčil mestskému zastupiteľstvu na schválenie, pekne schované v balíku celého rozpočtu. A potom stačilo už len nechať šíriť fámu, že “s tým sa už nič nedá robiť, veď výstavba tréningovej haly už bola schválená”.

Táto konšpiračná teória sa samozrejme dokázať nedá. Čo sa ale prekázať dá, sú fakty, že vtedajší primátor Cicutto vec nenechal spať až do konca roku 2014, ako by sa zdalo na prvý pohľad. 18. decembra 2013 uzatvára zmluvu so Slovenským zväzom ľadového hokeja (niektoré detaily sú v prílohe č. 1) a následne ďalšiu zmluvu s Úradom vlády SR (niektoré detaily sú v prílohe č. 2 a 3). Nenechávajúc nič na náhodu, podáva vtedajší primátor Cicutto o dva dni neskôr, 20. decembra 2013, návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby na Tréningovú hokejovú hlalu na príslušnom stavebnom úrade obce Banka.

V článku II. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 6) zmluvy o spolupráci č. 407/2013 so Slovenským zväzom ľadového hokeja (ďalej SZĽH) zaviazal vtedajší primátor Cicutto mesto na 10 rokov bezplatne poskytovať tréningovú halu SZĽH - viď poznámka 1). Tým porušil zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keď náklady na prevádzku novej trénungovej haly nedal schváliť mestskému zastupiteľstvu podľa Zásad finančného hospodárenia mesta Piešťany. To, že sa nejedná o málo peňazí, možno odvodiť od aktuálnych prevádzkových nákladov zimného štadióna, ktorý prevádzkuje ŠHK 37, s.r.o. Podľa nedávneho vyjadrenia jeho konateľa (5. novembra 2014 v TV Piešťany), pána Lušnáka, sú ročné náklady asi 400 tis. eur. Žiadna dokumentácia (projektová), ktorá by presnejšie preukazovala energetickú potrebu novej tréningovej haly, dodnes neexistuje.

Vtedajší primátor Cicutto uvedeným konaním zrejme porušil aj zákon č. 138/1991 o majetku obcí, keď nepostupoval podľa § 9, písm. c) a nedal tieto zmluvy schváliť mestskému zastupiteľstvu podľa Zásad hospodárenia s majetkom mesta Piešťany - ďalej zásady. Podľa časti V. Právomoci pri hospodárení s majetkom mesta Piešťany, odst. 2), písm. c) zásad smie primátor schváliť len „nájom a výpožičku nehnuteľného majetku mesta do výmery 50 m² “.

Otvorená zostáva otázka, ako obstaral a z čoho zaplatil vtedajší primátor Cicutto zhotovenie dokumentácie, potrebnej k žiadosti na schválenie umiestnenia stavby. Táto akcia totiž nebola v rozpočte v roku 2013. S tým súvisí aj zbytočné vynaloženie práce pracovníkov MsÚ, ktorí pripravovali toto podanie na príslušný stavebný úrad (obec Banka). To samozrejme nie je len ich mzda , odvody a príslušné osobné náklady, ale aj náklady na materiál, počítače, energie, či dopravu.

Prečo zbytočná dokumentácia? Prečo zbytočná práca? Prečo zbytočný správny poplatok? Stačí sa zamyslieť nad lehotami. Pred samotnou výstavbou je potrebné mať stavbu povolenú. V prípade tejto stavby sa jedná o dvojstupňové povoľovacie konanie. Tzv. územné konanie, ako prvý stupeň, bolo síce začaté ešte v roku 2013, ale z neznámych dúvodov bolo prerušené a prerušeným aj dodnes zostalo. Až po vydaní územného rozhodnutia a nadobudnutí jeho právoplatnosti, je možné začať stavebné konanie. Nadobudnutie právoplatnosti územného rozhodnutia je však podmienené, či sa niektorí z účastníkov tohto konania neodvolá. V tomto prípade je celkom reálne, že vzhľadom na kontroverznosť myšlienky výstavby tréningovej haly, k takémuto odvolaniu dôjde. Aj keby však k odvolaniu nedošlo, následné, tzv. stavebné konanie, sa nedá skrátiť pod tri mesiace. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť na skutočnosť, že neexistuje projekt, ktorý by bolo možné použiť na stavebné konanie a teda táto lehota sa skôr predĺži, ako skráti. Aj v priaznivom prípade sme už na začiatku leta. Ďalšie dva až tri mesiace si vyžiada povinné verejné obstarávanie. A postaviť a skolaudovať stavbu takéhoto rozsahu za 3 až 4 mesiace je nereálne. Preto zbytočná dokumentácia, zbytočná práca aj zbytočný správny poplatok v územnom konaní.

Nepoznať dnes investičný náklad, nepoznať rozpočet (výmer plôch) a dohadovať sa, či bude treba na výstavbu 2,3 mil. eur bez DPH, alebo bude stačiť len 1,6 mil. eur bez DPH je len dôkazom, že vtedajší primátor Cicutto to nezvládol, alebo to urobil úmyselne. To je už ale z dnešného pohľadu úplne jedno. Na mestskom účte je len 1,0 mil. eur a dubiózny prísľub daľšieho 0,5 mil. eur to nevytrhne. Iste, dalo by sa veriť, že tých 0,5 mil. eur predsa len príde, u sponzorov vyzbierať zvyšných 0,1 mil. eur  a urobiť to s minimalistickým rozpočtom. A dala by sa ušetriť aj DPH, keby sa akcia "prehnala" cez niektorého mestského plátcu DPH (Bytový podnik, akebo Služby mesta).

Ale načo? Čo budú mať občania z trénigovej haly, z veľkej časti obsadenej SZĽH? Čo s kapacitou, keď tam nebude SZĽH? To ju zase mesto dá bezplatne spoločnosti ŠHK 37, s.r.o.? A pridá k tomu aj úhradu prevádzkových nákladov? Veď za 8 rokov prispelo mesto na prevádku zimného štadióna tejto spoločnosti  ŠHK 37, s.r.o. už viac ako 1,2 mil. eur. Kto zaplatí prekládku parkoviska do priľahlého borovicového lesíka? Čo s výrubom stromov pre toto nové parkovisko?

Na všetky tieto otázky by mohla odpovedať štúdia uskutočnoteľnosti. Podobne, ako odpovedala v prípade plaveckého centra. Odpovede mohol dať materiál, ktorý MsÚ nepredložil podľa uznesenia č. 104/2012 C/ zastupiteľstvu najneskôr do mája 2013. A možno by nebola potrebná ani štúdia uskutočnoteľnosti, ak by bol chýbajúci materiál spracovaný podľa rokovacieho poriadku. Tak, ako ukladá § 4 Príprava rokovania zastupiteľstva, odst. (4), písm. h), uviesť v dôvodovej správe:
. informáciu o tom, z akého podnetu je písomný materiál predkladaný, sledovaný cieľ a obsah materiálu,
. informáciu o tom, aké uznesenia a opatrenia boli vo veci prijaté orgánmi mesta, najmä mestským zastupiteľstvom do predloženia písomného materiálu a prípadne ako boli realizované s uvedením, ktoré z týchto uznesení sa novým návrhom nahradzujú, menia alebo dopĺňajú,
. zhodnotenie súčasného stavu najmä z ekonomickej a právnej stránky, ale tiež zo spoločenskej stránky, spôsob jej vykonávania, hospodársky a finančný dopad na rozpočet, v primeranom časovom členení výdavkov a príjmov vyplývajúcich z návrhu, prípadné nároky na pracovné miesta,
. súlad návrhu s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nariadeniami mesta, 
. pre prípad, že návrh obsahuje variantné riešenia, treba uviesť výhody a nevýhody jednotlivých variantov a odporučenie optimálneho riešenia,
. spracovateľ podľa svojho rozhodnutia zahrnie alebo nezahrnie so zdôvodnením do konečného znenia návrhu pripomienky osôb a orgánov, ktoré sa k prvotnému návrhu vyjadrili.

Takže, takto je to s novou tréningovou (hokejovou) halou.

---

Poznámky:

1) Zmluvné strany sa dohodli, že poskytnutím tréningovej haly pre účely ľadového hokeja podľa odsekov 2 až 5 tohto článku sa rozumie bezodplatné prenechanie tréningovej haly do užívania vrátane bezodplatného užívania energetických médií, vrátane elektrickej energie, tepla, chladenia, vody, stočného, bezodplatného fungovania tréningovej haly vrátane ľadovej plochy, prevádzky rolby, a všetkých technologických zariadení, bezodplatné zabezpečenie služieb energetických závodov v trafostanici a bezodplatný servis a obsluha technologických zariadení, osvetlenia 1200 luxov a ozvučenia vzduchotechniky, regulácie teploty, bezpečnostného systému uzatvárania dverí, bezpečnostného kamerového systému a zabezpečenie čistenia šatní počas doby užívania tréningovej haly na účely podľa tejto zmluvy.

Príloha č. 1 - zmluva č. 0021405

Príloha č. 2 - zmluvu o spolupráci č. 407-2013(1)

Príloha č. 3 - zmluvu o spolupráci č. 407-2013(2)

 

"SpP-áci" to síce ustáli, ale ...

... nepresvedčili. Pri tvorbe komisií a mestskej rady na slávnostnom (ustanovujúcom) zasadnutí mestského zastupiteľstva 11. decembra 2014 sa miestami zdalo, že ani sami seba. Vystúpenie poslanca Jánošíka, člena zoskupenia Spoločne pre Piešťany (ďalej SpP, alebo "SpP-áci"sa zdalo ako ústupok návrhu poslanca Cifru, nemenovať členov komisií. Aj vystúpenia poslancov Hudcoviča a Malíka boli málo vyargumentované, chýbal im dôraz na ustanovenia zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nemá žiadny poslanec nárok byť členom komisie, alebo mestskej rady. To, že sa poslanci Gocká a Valo hlásili ako občania, nemení nič na skutočnosti, že aj v takom prípade sa  jedná o konflikt záujmov. (Poznámka: U poslankyne Babičovej išlo o niečo iné.) Že to zákon takto nerieši, neznamená, že si niektorí poslanci nemohli stanoviť takéto prísnejšie kritérium. A že ich je 11? Stačilo, aby si zvyšní poslanci urobili klub s 10 členmi, zalobovali u jedného "SpP-áka" a mohli všetko zmeniť. Aký klub, akú politickú stranu svojim agresívnym a hysterickým vystúpením zastupovala poslankyňa Babičová? Žiadny, len sama seba. Aký klub, akú politickú stanu zastupovala poslankyňa Gocká? Tiež len sama seba. Obidve sa dovolávali nejakého práva, ktorá však zákon o obecnom zriadení nepozná.

Paragraf 10 zákona hovorí v odstavci (2), že „Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie a určuje im náplň práce; môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie svoje orgány a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon“. Ako ich teda obecné zastupiteľstvo zriadi, kto v nich bude, zákon nerieši.

Paragraf 14 zákona v odstavcoch (1) a (2) hovorí o obecnej rade toto: „Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov, ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupiteľstva. Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve.“ Čo mala na mysli poslankyňa Babičová, keď sa dovolávala svojho „zákonného práva“? Akú politickú stranu, hnutie, alebo nezávislých poslancov by tam zastupovala? Aké ústavne právo jej bolo odoprené? O zastúpení podľa volebných obvodov zákon predsa nič nehovorí. A že si poslanecké zoskupenie "SpP-ákov" dalo ako kritérium počet voličských hlasov, je ich vnútorná vec. Je len ich nešikovnosťou, že to zverejnili tak otvorene s naivnou nádejou, že ich všetci pochopia a podporia.

O komisiách hovorí zákon v odstavcoch (1) a (2) paragrafu 15, kde: „Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Komisie sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom“. Kde tu vidí poslankyňa Gocká oporu pre svoje tvrdenie, že jej bolo odoprené právo byť členkou finančnej a podnikateľskej komisie? To keby som sa ja ako občan (poznámka: môžem byť predsa podľa zákona členom komisie) „prihlásil“, že chcem byť členom komisie pre stratégiu a rozvoj mesta, mám nato automatický nárok?

Jediný, kto správne komunikoval svoju nespokojnosť, bol poslanec Valo, ktorý uviedol, že mu nebola daná možnosť. (Poznámka: Ale tá nebola daná ani všetkým občanom, ktorí prejavili záujem pracovať v komisiách).

"SpP-áci" zbytočne obhajovali ponechanie učiteľov v komisii pre školstvo a mládež. Stačilo predsa týchto kandidátov priamo na zasadnutí zastupiteľstva z komisie stiahnuť a komisiu buď ponechať 4-člennú (nič by sa nestalo), alebo ju doplniť následne (na niektorom ďalšom zasadnutí) o „nezávadných“ členov.

V čom ale urobili "SpP-áci" väčšiu chybu (na ktorú mimochodom nikto neupozornil), je, že do komisií a rady schválili aj poslancov, ktorí mali v minulosti s mestom hospodársky styk (dodávali mestu tovary a služby). Bolo by preto vhodné, aby sa títo poslanci buď vzdali členstva v mestskej rade a komisiách, alebo, aby verejne vyhlásili, že sa v súčasnom volebnom období nebudú zúčastňovať dodávok tovarov a služieb mestu. (Poznámka: A ak by to už malo byť úplne lege artis, mohli by takéto prehlásenie žiadať aj od ostatných členov komisií a členov mestskej rady, prípadne ich v tomto zmysle prelustrovať).

Á propos, zatiaľ nie je oficiálne založený ani jeden poslanecký klub. (Medzičasom doručili poslanci zo zoskupenia Spoločne pre Piešťany oficiálne primátorovi založenie klubu - doplnené 30. decembra 2014.)

Nájom à la Piešťany

Podľa výpisu z obchodného registra si MUDr. Jozef Beňačka 4. februára 2005 založil obchodnú spoločnosť BENIMED, s.r.o. - ďalej BENIMED, ktorej je jediným vlastníkom a jedným z dvoch konateľov (druhým je jeho manželka Viera).

O niekoľko mesiacov neskôr, 16. decembra 2005, schválilo mestské zastupiteľstvo uznesením č. 246/2005 (prítomných: 20, za: 20) BENIMED-u do nájmu škôlku na Bratislavskej 63 - detaily viď 1).MUDr. Beňačka, ktorý bol v tej dobe už poslancom mestského zastupiteľstva, sa hlasovania nezúčastnil.

Nie je známe, či na základe tohto uznesenia bola uzavretá nájomná zmluva. Tá sa objavuje až v septembri 2006. Je totiž urobená na základe iného uznesenia metského zastupiteľstva z 8. septembra 2006, ktoré pôvodné uznesenie č. 246/2005 zrušilo a prijalo nové uznesenie č. 148/2006 (prítomných: 21, za: 20, zdržal sa: 1), ktorým sa zásadne zmenili zmluvné podmienky - detaily viď 2). MUDr. Beňačka, ktorý bol v tej dobe naďalej poslancom mestského zastupiteľstva, sa hlasovania nezúčastnil.

Rozdiel medzi týmito dvomi uzneseniami je zásadný.

1. Pôvodné uznesenie schválilo nájom na dobu neurčitú. V novom uznesení je už doba určitá a to nie hocijaká, ale 30-ročná. Zmena doby nájmu zmenila tiež možnosti vypovedania zmluvy.

2. Zatiaľ, čo v pôvodnom (a zrušenom uznesení) bolo možné odstúpiť od zmluvy výpoveďou so 6-mesačnou lehotou bez udania dôvodu, je v novom uznesení síce tiež výpovedná lehota 6 mesiacov, v samotnej zmluve je však vzhľadom na uzavretie zmluvy na dobu určitú výpoveď viazaná na § 9 zákona č. 116/1990, kde je možnosť výpovede, okrem dohody, alebo uplynutia doby nájmu, značne obmedzená. - detaily viď 3). Viazanosť výpovednej lehoty na § 9 zákona č. 116/1990 v novom uznesení schvaľovaná z neznámych dôvodov nebola.

3. Výška nájmu bola dohodnutá za 873 m2 nebytových priestorov na 14 489,14 €, t.j. 16,60 € za 1 m2, a za 2428 m2 pozemkov na 80,59 €, t.j. 0,033 € za 1 m2. Koeficient Inflácie od roku 2006 do roku 2013 sa podľa rôznych zdrojov pohyboval na úrovni 1,2, teda nájom za 1 m2 nabytových priestorov by mal byť dnes 19,92 € a pozemkov 0,04 €. Pre objektívnosť treba zohľadniť aj náklady, vynaložené na rekonštrukciu budovy 38 071 € a vybudovanie vlastnej kotolne cca 10 000 €. Tieto náklady za 8 rokov nájmu, prepočítané na plochu nebytových pries-torov robia 6,88 € za 1m2. Spolu s nájomných je to teda 26,80 € za 1m2. Takéto nízke nájomné sa v Piešťanoch neplatí ani za sklady. Cena nájmu sa v súčastnosti (kríza od roku 2008) pohybuje u nebytových priestorov medzi 50 a 60 € za 1 m2.  Viď tiež 4).

4. Zlatým klincom tejto zmluvy je však generálny súhlas prenajímateľa (mesta) “s právom nájomcu (BENIMED-u) prenechať časť predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe za účelom poskytovania zdravotníckych služieb bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa (mesta)”. BENIMED je tak jediný nájomca, ktorému mesto udelilo takéto exkluzívne právo. Keď sa vezme do úvahy skutočnosť, že samotný BENIMED využíva pre vlastnú činnosť len zlomok najatej plochy nebytových priestorov a zvyšok môže prenajímať podnájomníkom za trhové nájomné, je nesúmernosť tejto zmluvy ešte vypuklejšía.

Absurdnosť tejto zmluvy je zdôraznená aj skutočnosťou, že mesto nemôže nakladať s vlastným majetkom podľa svojich potrieb a tú súčasnú, na nové miesta pre deti predškolského veku, nemohlo riešiť vo svojej existujúcej materskej škole, ale muselo zriadiť novú v základnej škole na Schererovej ulici.

Túto nevýhodnú zmluvu pre mesto umožnil jednak vtedajší primátor Ing. Remo Cicutto a jadnak mestské zastupiteľstvo, zložené z týchto poslancov - Ing. Iveta Babičová, Ing. arch. Jana Bartošová, Mgr. Elena Bieliková, MUDr. Rudolf Botek, JUDr. Ján Chmelo, Ing. Miloš Drgoň, Kornel Duffek, Ing. Ján Dulla, MUDr. Milan Gajdoš, Mgr. Mária Gašparíková, Ing. Eliška Gocká, Ing. Jozef Jambor, Ing. Eva Kolláriková, Jaroslav Kravárik (zdržal sa MUDr. Branislav Čanič).

Je nepochybné, že ak by nebol MUDr. Jozef Beňačka v tej dobe poslancom mestského zastupiteľstva a priateľom vtedajšieho primátora Ing. Rema Cicutta, k uzavrtetiu takejto zmluvy by nedošlo. Nepochybné je aj to, že vtedajšie mestské zastupiteľstvo na základe falošnej kolegiality s poslancom MUDr. Jozefom Beňačkom, bez ohľadu na jej zjavnú nevýhodnosť, túto zmluvu schválilo, hoci malo možnosť ju zamietnuť a nesie najväčší diel zodpovednosti (bez možnosti akéhokoľvek postihu). A nepochybné je tiež, že všetko sa udialo zákonným spôsobom a zmeniť túto zmluvu a prispôsobiť ju aktuálnym potrebám mesta, je prakticky nemožné, či mimoriadne obtiažne.

__________________________________________

1) Mestské zastupiteľstvo Mesta Piešťany schvaľuje nájom nehnuteľností v kat. území Piešťany:

- pozemok – parc. č. 9930 o výmere 57 m2, zast. plochy a nádvoria so stavbou
- pozemok – parc. č. 9931 o výmere 816 m2, zast. plochy a nádvoria a na ňom sa nachádzajúca stavba s.č. 2882
- pozemok – parc. č. 9932 o výmere 2 428 m2, zast. pl. (dvor) zapísané na LV č. 9648,

pre BENIMED s. r. o. Piešťany za cenu nájmu nebytových priestorov 500.- Sk/m2 ročne, za cenu nájmu pozemkov 1.- Sk/m2 ročne, za účelom poskytovania zdravotníckych služieb na dobu neurčitú so 6-mesačnou výpovednou lehotou

2) Mestské zastupiteľstvo Mesta Piešťany schvaľuje nájom nehnuteľností v kat. území Piešťany:

- pozemok – parc. č.. 9930 o výmere 57 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou
- pozemok – parc. č. 9931 o výmere 816 m2, zast. plochy a nádvoria a na ĖRP sa nachádzajúca stavba s.č. 2882
- pozemok – parc. č. 9932 o výmere 2 428 m2, zast. pl. (dvor) zapísané na LV č. 9648

pre BENIMED s.r.o. za cenu nájmu nebytových priestorov 500,- Sk/m2 ročne, za cenu nájmu pozemkov 1,- Sk/m2 ročne za účelom poskytovania zdravotníckych služieb, na dobu určitú 30 rokov, s výpovednou lehotou 6 mesiacov, s právom nájomcu prenechať časť predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe za účelom poskytovania zdravotníckych služieb bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa

3) Skončenie nájmu § 9

(1) Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
(2) Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.
i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
(3) Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
(4) Vzťahy zo zmlúv o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktoré uzavreli v čase od 31. decembra 1989 do 31. decembra 1990 podniky a hospodárske zariadenia Komunistickej strany Čiech a Moravy, Komunistickej strany Slovenska - Strany demokratickej ľavice a Komunistickej strany Česko - Slovenska a podniky, hospodárske a účelové zariadenia Zväzu mladých, nástupcu Socialistického zväzu mládeže, ako prenajímatelia, zanikajú 31. januárom 1992, pokiaľ neskončia pred týmto dňom.

4) BENIMED je obchodná spoločnosť, teda podnikateľ, podnikajúci za účelom dosiahnutia zisku, aj keď v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb. Ministerstvo financií SR zrušilo v roku 2006 reguláciu cien nájomného nebytových priestorov pre zdravotnícke účely.

Pán Lušnák, nezavádzajte, prosím!

(reakcia na vystúpenie "Piešťanský hokej, prítomnosť a budúcnosť" v TV Piešťany 5. novembra 2014).


ŠHK 37, s.r.o. je obchodná spoločnosť. Má svoj hospodársky život, má svoje úspechy, aj neúspechy. Na úvod niekoľko čísel. Od roku 2009 do roku 2013 sa jej majetok zvýšil na viac ako 6 - násobok zo 4,6 mil. € na 30,6 mil. €, z toho dlhodobý hmotný majetok 27,0 mil. €. Iná situácia je bohužiaľ v hospodárení tejto spoločnosti. Od roku 2009 do konca posledného hospodárskeho roka (30. 04. 2014) "vyrobila" celkovú stratu 3,6 mil. € ( z toho najväčšiu v roku 2012 0,9 mil. € a v roku 2013 2,5 mil. €). Určite ŠHK 37, s.r.o. nie je sama, komu sa nedarí. Máte pravdu, nič ma do toho nie, veď je to predsa súkromná spoločnosť a je to jej problém. Tento divný nepomer medzi majetkom a hospodárením nechám teda teraz stranou a budem sa venovať len zmluve, ktorú má s mestom Piešťany.

ŠHK 37, s.r.o. teda nie je nezisková organizácia, nie občianske združenie, ktoré vykonáva a podporuje nezištne určitý šport, ale štandardná obchodná spoločnosť. Jediným vlastníkom (spoločníkom) a riaditeľom (konateľom) je pán Jaroslav Lušnák. On jediný rozhoduje o tejto spoločnosti, on jediný rozhodol, že uzavrie s mestom Piešťany zmluvu o nájme zimného štadióna a priľahlých pozemkov. On jediný sa v tejto zmluve k niečomu za ŠHK 37, s.r.o. zaviazal a on jediný zodpovedá za tieto záväzky. Tých záväzkov nie je málo, treba ich však rozdeliť na tie, ktoré slúžia jeho podnikaniu, teda pre mesto nepodstatné a tie, ktoré slúžia mestu. Tu už sa ich pomer, ako u každej takejto zmluvy, dostáva do nevyváženosti. Pre svoje podnikanie si teda pán Lušnák zabezpečil alebo ešte zabezpečí:



Mesto upresnilo tieto záväzky v ďalšom článku zmluvy takto:

Jediné, k čomu konkrétnemu sa pán Lušnák zaviazal voči mestu je, že "strpí" na zimnom štadióne verejné korčuľovanie v rozsahu 2 hodín týždenne (platené) a športové aktivity škôl v rozsahu tiež 2 hodín týždenne (tiež platené) - viď nižšie:

Toto je teda celý prínos pre mesto - 4 hodiny týždenne! Za túto "veľkorysosť" dostal pán Lušnák prenajom zimného štadióna na 30 rokov za 1000 slovenských korún (33,19 €) ročne.

Podobne ako bývalý pán primátor Cicutto, pokúša sa aj pán Lušnák argumentovať, že ak by on nemal zimný štadión v prenájme, minulo by mesto ročne na jeho prevádzku 400 tis. €. Od roku 2006 nás pán primátor Cicutto, nasledovaný pánom Lušnákom, presviedčali, že týmto prenájmom mestu šetria ročne 400 tis. € na prevádzke, ktorú by inak malo mesto (Služby mesta Piešťany, p.o.), ak by zimný štadión nebol prenajatý.

Nejako im uniká, že mesto nemá hokejové mužstvo (ani ženstvo) a prevádzka zimného štadióna by nemala zmysel. Podobne mesto neprevádzkuje základnú školu na ulici A. Trajana, lebo nemá do nej žiakov, neprevádzkuje budovú Zväzarmu, lebo nemá zväzarmovcov, ani Lesoprojekt, lebo nemá na jeho rekonštrukciu. Ak by sa mestu nepodarilo zimný štadión predať, prenajať, alebo zbúrať, mohli by mu vzniknúť náklady už len s jeho strážením. Ale kedže to nerobí ani s jedným s uvedených opustených objektov, pochybujem, že by mesto dalo strážiť zimný štadión. Takže zhrnuté a podčiarknuté, ak by na zimnom štadióne nebola ŠHK 37, s.r.o., nemalo by s ním mesto žiadne náklady.

A tu sa dostávame k najcitlivejšej časti nájomnej zmluvy. ŠHK 37, s.r.o. nestačilo, že dostáva prakticky zadarmo nájom zimného štadióna, skúsil požiadať ešte o príspevok na prevádzku. A dostal ho. Mesto malo platiť za médiá počas 4 rokov 4,5 mil Sk (149,4 tis. €) a počas nasledujúcich 5 rokov (do konca roku 2014) 2,5 mil. Sk (83 tis. €). Prípevok po tomto termíne sa mal dohodnúť osobitne, ak nastane takáto potreba, do 30. 11. 2014.

Samozrejme, že takáto potreba nastala. A to už oveľa skôr. Dodatkom č. 1 z decembra 2007 sa zmenila spätne úhrada za médiá už v druhom roku nájmu (2007) na 5,5 mil. Sk (182,6 tis. €), ostatné roky zostali nezmenené.

Tým to prirodzene neskončilo, dodatkom č. 2 z novembra 2008 sa zvýšila úhrada za médiá aj v roku 2008 na 5,5 mil. Sk (182,6 tis. €), bez zmeny v nasledujúcich rokoch.

"Mílnikom" v tejto zmluve je dodatok č. 3 z decembra 2009, kde sa upravila doba príspievania 149,3 tis. € (4,5 mil. Sk) na dobu bez časového obmedzenia, teda počas 30 - ročného trvania zmluvy!

Mesto zaplatilo počas 9 rokov za energetické médiá, ktoré spotrebovala (vrátane roku 2014) súkromná spoločnosť ŠHK 37, s.r.o., spolu 1,5 mil. €! A ak sa nič nestane, bude platiť ďalej. Za nasledujúcich 20 rokov, do skončenia zmluvy 31. 12. 2034, by to malo byť ešte ďalších 3,0 mil. €.

Skúsim ešte na dokreslenie tejto veci jednu úvahu. Ako nadšenec kulturistiky požiadam mesto o prenájom budovy bývalého Lesoprojektu. Keďže budova nie je dlhodobo využívaná (a pravdepodobne ani dlho nebude), požiadam o jej prenájom pod titulom osobitného zreteľa so záväzkom, že majetok bude slúžiť výlučne v prospech rozvoja a na podporu športu, najmä kulturistike, primerane na vykonávanie mojich podnikateľských aktivít, smerujúcich k podpore kulturistiky a tiež za účelom zveľadenia, ochrany a zhodnotenia tohto majetku, jeho prevádzkovania, rekonštrukcie, prestavby a užívania. Ten záväzok som navymyslel sám, len som ho prevzal zo zmluvy s  ŠHK 37, s.r.o. (článok III.). A tým zabijem dve muchy jednou ranou, nebude verejná súťaž na nájom a nájomné bude symbolické. Pre istotu ešte "prihodím" 2 hodiny týždenne pre verejnosť a 2 hodiny pre školy.

Tušíte správne, budem chcieť nielen nájom na 30 rokov za 1 € ročne, ale aj krytie nákladov na energie. Tu by som bol skromnejší ako ŠHK 37, s.r.o. a chcel by som len 30 tis. € ročne, ako dostáva futbalový klub, či ako má (niečo podobné) sľúbené basketbalová hala. Že je to celé absurdné? Prečo? Veď takto to funguje u všetkých "spriaznených" športových klubov. Prečo by takýto šikovný návrh primátora  nemohlo schváliť zastupiteľstvo aj mne? Len z jedného mám obavu, že by  mi taká hlúposť u nového primátora a nového zastupiteľstva už neprešla.

Na záver poznámka k mantre o "zhodnotení majetku". Investície, potrebné na prevádzku zimného štadióna, ku ktorým sa v zmluve ŠHK 37, s.r.o. zaviazal, už boli urobené. Teraz ich bude už len užívať. Je viac než naivné sa domnievať, že bude ešte robiť iné, myslím investície. A tie čo urobil, budú po 30 rokoch v tom istom opotrebovanom stave, v akom ich preberal na začiatku zmluvy. Takže mesto nedostane nič zhodnotené, ale len to, čo tam pôvodne bolo. Ak by od zmluvy odstupil ŠHK 37, s.r.o. dostane síce mesto "zadarmo" niečo, ale to niečo by mu na nič nebolo, lebo je to úzko špecifické pre prevádzku hokejového klubu. Nič, čo by sa dalo použiť všeobecne. Ak by od zmluvy odstúpilo mesto, muselo by podľa zmluvy investície zaplatiť. Takže, aké zhodnotenie majetku? Aká výhoda pre mesto? Žiadna! Výhody len a len pre ŠHK 37, s.r.o.

A ešte jedna poznámka na záver. Z majetku, ktorý má prenajatý od mesta, neplatí ŠHK 37, s.r.o. daň z nehnuteľností. Je to ďalšie zvýhodnenie oproti iným športovým klubom, ktoré prevádzkujú svoju činnosť na vlastnom majetku (tenisti, vodáci).