Pripomienky k zmene územného plánu

Vážený pán primátor,

 

musím v úvode zdôrazniť, že som sa s návrhom zmien a doplnkov osobne nestihol do daného termínu oboznámiť. Takže možno moje podnety budú bezpredmetné. Je možné, že spracovateľ takéto požiadavky od zadávateľa  v úvode práce dostal.

1.Nezastavateľné plochy zelene

V blízkom, vyspelejšom,zahraničí majú takáto plochy viacúčelové využitie. V Grazi ma zaujalo riešenie, kde na viacerých miestach, v časti mestských parkov, sú v mieste styku s mestskou komunikáciou / a to rušnou/ vybudované pod parkovou plochou podzemné parkoviská. Sú to jednopodlažné, polozapustené neveľké priestory, kde výkopový materiál je použitý na prekrytie, čím sa vytvorí asi 1,5 m vyvýšenina, ktorá je plynule zakomponovaná do konfigurácie parku. S pohľadu návštevníka parku sa to javí ako prirodzené zvlnenie terénu, s trávnatým povrchom, nízkymi krovinami a vysadenými, k tomu vhodnými, kvetmi., s automatickou podzemnou závlahou. Že to je parkovisko ani nikoho nenapadne. Zbadá sa to až z pohľadu ulice, kde je svetelný oznam s aktuálnou obsadenosťou. Vstup a výstup je samoobslužný. Bolo by dobré vytypovať a do ÚP zakomponovať takéto miesta, Možno sa také nájdu. Ja dúfam. Otázka realizácie je už druhá vec. 

2.Garážové a parkovacie domy.

V roku 1968 som mal možnosť navštíviť niektoré krajiny západnej Európy , ako motorista. V Taliansku som si v jednom meste všimol, normálne v uličnej fronte poschodových obytných domov, jeden dom presklený z uličnej strany, v ktorom bolo na poschodiach vidieť autá. Vtedy neznalý, som sa divil, kto tam tie autá dal a z akého dôvodu. Najprv som myslel, že je to predajňa áut. Po čase,,lebo som tam parkoval, som zistil že je to nadzemné, viacpodlažné parkovisko  Takto tam už vtedy riešili nedostatok parkovacích miest v meste. Odvtedy ubehlo už dosť rokov a my tu už tiež máme  nedostatok parkovacích miest, ale ešte nemáme parkovacie domy. Ešte nám to , ako sa hovorí, nedošlo. To je podobná situácia ako s kruhovými objazdami. Tie tam tiež už vtedy boli. Ale nám to trvalo !!!! Akoby sme nevedeli ani dobré veci odkukať. Takto by sa dala riešiť aj situácia s garážovaním na automobilmi preplnených sídliskách. Jedno takéto garážové miesto ponúkajú developerské spoločnosti v Bratislave za cca 10 000 E.

Ak poslanci a primátor uznajú za vhodné, je potrebné iba prikázať našim urbanistom na MÚ, aby vytypovali takéto miesta a aby ich spracovateľ zakomponoval do ÚP.  Uvolnili a spriechodnili by sa nám ulice v ktorých stoja zaparkované a celoročne garážované autá. Mnohé jednosmerky, zriadené práve z tohto dôvodu, by sa mohli zobojsmerniť a automobily by nemuseli toľko krúžiť po meste.Aj to je o životnom prostredí. To nemusíte riešiť vy. Stačí prikázať, určiť termín  a vyžadovať a kontrolovať plnenie. 

Bodaj by sa vám z toho niečo podarilo. To vám  i nám praje Peter Záň, Piešťany.

P.S. Aby som bol konkrétnejší jeden takýto parkovací dom by sa dal postaviť na časti dnešného parkoviska na Krajinskej ceste , pri trhovisku. Trhovisko by sa mohlo presunúť na druhú stranu cesty. Je tam premyslene pripravený a vybudovaný podchod. Terajšie trhovisko je zrejmé len ako dočasné riešenie a tam sa naozaj nehodí. Z Kruhovky by mohla byť krytá časť tržnice / v zime / a v lete by sa rozšírila o otvorené stánky usporiadané okolo nej, podľa potreby. Možno by sa dal na to majiteľ nahovoriť. To by bolo dobré, perspektívne a trvalé riešenie trhoviska. Garážový dom by mohol stáť na mieste školy na  A. Trajane.

Poslankyňa Babičová znovu ukázala, čo dokáže... (alebo, kto chce psa biť, palicu si nájde)

V rozprave k bezpečnostnému auditu na včerajšom zastupiteľstve (19. marca 2015) zasypali poslanci primátora Tamajku otázkami, na ktoré nevedel, nechcel, alebo nemohol odpovedať s odkazom, že všetko je tajné a poslanci aj občania sa informácie po ukončení kontroly určite dozvedia. Pôsobil zaskočeným, nepripraveným dojmom a bolo zrejmé, že by už mal rád toto “vypočúvanie” za sebou.

Napriek pokročilej dobe (bolo to v predposlednom bode rokovania “Rôzne”), pôsobila poslankyňa Babičová sviežo, uvoľnene, myšlienky formulovala jasne, zrozumiteľne a primátora v ničom nešetrila. A to, že jej nie je cudzia ani demagógia, preukázala, keď prirovnala služby spoločnosti illi s.r.o., ktoré pravdepodobne primátor Tamajka využil pri tomto audite, s ratingom mesta, ktorý dal urobiť bývalý primátor Cicutto a s ktorého urobením súčasný primátor Tamajka, vtedy ako poslanec, nesúhlasil. Poslankyňa Babičová pri tomto prirovnaní vytrhla informáciu z kontextu a zamlčala (alebo, že by len zabudla?) tri podstatné veci: 1) že u Cicuttovho ratingu sa jednalo o čisto predvolebný ťah - zverejnil ho v septembri 2014, 2) že informácie rovnakého obsahu, rozsahu a kvality bolo a je stále a kontinuálne možné získať od mimovládnej neziskovej organizácie INEKO (http://www.obce.ineko.sk/) a 3) že rating stál mesto 2400 € a nie 150 €, ako je to u spoločnosti illi s.r.o. Jediné, čo sa od INEKO-a získať nedá, je kus papiera v anglickom jazyku a zlatistom ráme (certifikát). Či už služby od illi s.r.o. mestu na niečo budú, alebo boli zbytočné, stáli 16 krát menej ako Cicuttov audit.

Dôkazom, že poslankyňa Babičová nepoužíva rovnaký meter, je aj “vyhodených” 500 € v minulom volebnom období na odborný posudok, ktorý hodnotil, či nejaké kríky pri ceste, zrezané Službami mesta Piešťany, boli ošetrené odborne, alebo nie. Tento odborný posudok si na SMP totiž vynútila práve poslankyňa Babičová. Že posudok nakoniec potvrdil správnosť rezu, je už len ďalší dôkaz, že tieto peniaze boli minuté skutočne zbytočne.

Detailný komentár k ratingu si môžete prečítať tu:
http://radnica-informuje.blogspot.sk/2014/10/rating-mesta-alebo-zase-vyhodenych-2-400_9.html 

Hokejová hala je aj po roku v hmle nejasností

Pod týmto titulom sa Piešťanský týždeň zaoberal 3. marca 2015 témou novej hokejovej haly. Mimo iného sa tam objavila pozoruhodná myšlienka: "Vyrátal som, že keby si mesto muselo zobrať úver do pol milióna eur, len dane z ubytovania by pokryli úroky z úveru". Autor  tejto myšlienky zrejme myslel prírastok dane, ktorý by pribudol z príchodu nových športovcov. Je viac než otázne, či by vytvorili nových 15 000 ubytovacích človeko-dní. Dôležitejšie mu však zrejme uniklo, že mesto by muselo splatiť nielen úroky, ale aj istinu (teda tých 500 tisíc eur). Prečo by to ale mesto malo urobiť, keď hala by neslúžila piešťancom (alebo len z časti, aj to len ŠHK 37, s.r.o.), ale Slovenskému zväzu ľadového hokeja, autor neuvádza. Mesto by okrem toho stratilo kvôli úverovej zaťaženosti možnosť financovať z úveru dôležitejšie veci, než je tréningová hala. Napríklad, toľko v predvolebnej kampani spomínaný, Dom sociálnych služieb.

Mimochodom, na výstavbu by chýbalo nielen spomínaných 500 tisíc eur. Podľa stále neoficiálneho rozpočtu, by najlacnejší variant stál 1,6 milióna eur (bez DPH), k tomu 360 tisíc eur na DPH, 375 tisíc eur (bez DPH) na nové parkovisko (staré by bolo halou zastavané),  a k tomu tiež 75 tisíc eur na DPH. Nikto zatiaľ nevyčíslil, čo by mesto stála likvidácia 20 ročného zdravého borovicového hájika, kam by sa presunulo parkovisko (či jeho časť). Takže ďalších 1,41 milióna eur k tomu 1,00 miliónu, čo mesto dostalo z úradu vlády.

A otázka, čo by z tréningovej haly mali obyvatelia Piešťan (nie súkromná obchodná spoločnosť ŠHK 37), zostáva stále nezodpovedaná!

Viac detailov nájdete tu: http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/02/ako-je-to-vlastne-s-novou-treningovou.html

Financovanie výstavby plaveckého centra, Davos a omyly poslanca Beňačku

16. februára 2015 diskutovali v televízii “Piešťany TV” o zastavení projektu výstavby Plaveckého centra za 7,1 milióna eur súčasní poslanci mestského zastupiteľstva Ing. Brna a MUDr. Beňačka. Poslanec Beňačka použil toľko nepodložených tvrdení, že je potrebné ich ozrejmiť, alebo priamo vyvrátiť. Cieľom tohoto komentára nie je podriadiť menšinu väčšine, ako uvádzal poslanec Beňačka, ale zdravému rozumu.

Davos

Jedným z takýchto omylov bolo porovnanie poslanca Beňačku mesta Piešťany a Davosom. K 1. januáru 2014 mala obec Davos (Švajčiarsko) celkom (vo všetkých obecných častiach) 12.983 obyvateľov. Rozpočet pre rok 2014 mal Davos 115.048.900 švajčiarskych frankov, či pri prepočte aktuálnym devízovým kurzom 1,035 činí niečo cez 119 miliónov eur. Z toho vychádza na jedného obyvateľa viac ako 9.171 eur ročne.

K 1. januáru 2014 malo mesto Piešťany 28.797 obyvateľov a rozpočet 23 miliónov eur (vrátane chymérických 2,6 milióna eur kapitálových výdavkov, nekrytých príjmami). Z toho vychádza ročne na občana Piešťan takmer 799 eur.

Ak by Davos investoval do plaveckého centra 7,1 miliónov eur, predstavovalo by to 6,0 % jeho ročného rozpočtu. U Piešťan by to tvorilo z ročného rozpočtu 30,9 % (pri odpočítaní nereálnych kapitálových príjmov by sa podiel zvýšil na 34,8 %). Zatiaľ, čo u Davosu by asi nebol problém s poskytnutím úveru na celý objem investičného nákladu, u Piešťan by bol možný úver, pri zohľadnení aktuálnej zadĺženosti mesta, len do výšky 2,645 milióna eur. K týmto peniazom by mesto Piešťany mohlo ešte priložiť 376 tisíc eur, ktoré mu zostali z predaja nehnutelností v minulosti. Suma sumárum 3,0 milióny eur.

Financovanie

Ekonomický odbor mestského úradu síce vypracoval svojho času (september 2014) možné varianty financovania, či dofinancovania. Žiadny z nich okrem hotových peňazí a úveru však nebol viac či menej reálny ani vtedy, ani teraz.

Predaj nehnuteľností na Nálepkovej (parkovisko), Kukučínovej (budova bývalého Vkusu), A. Trajana (škola po reorganizácii?). Pri predaji parkoviska by bolo potrebné riešiť finacovanie prevádzky Služieb mesta, ktoré ročne zarobia na parkovnom 120 tisíc eur. Budova na Kukučínovej je z 80 % prenajatá komerčne, aj s osobitným zreteľom. Jej predaj by predstavoval výpadok v príjmoch mesta za nájomné - výška nie je známa. Školu na ulici A. Trajana je v súčasnosti v prevádzke. Ekonomický odbor mestského úradu ani u jednej z nehnuteľností neuviedol možnú predajnú cenu.

Predaj cenných papierov by bol možný len u Slovenských liečebných kúpeľov. Hodnota akcií 5,0 miliónov eur je však bohužiaľ uvedená len v nominálnej hodnote a nie reálnej. Pri súčasnej zadĺženosti SLK nie je možné počítať s reálnou hodnotou väčšou ako 10 % nominálnej, teda cca 500 tis. eur. Druhou stranou mince zadĺženosti SLK, ako aj podielu len 10 % akcií vlastnených mestom je, že by sa zrejme nenašiel investor, ktorý by bol ochotný ich kúpiť, bez možnosti reálne riadiť SLK. Vlastníkov zvyšných 90 % akcií nikto neoslovil, či by boli ochotní akcie kúpiť a za čo.

Rozvoj cestovného ruchu?

Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení - ďalej zákon, pozná cestovný ruch len v spojení so združovaním obcí (§ 20b) a vyhlásením obce za mesto (§ 22) - viď poznámka č. 1. Rozvoj cestovného ruchu teda nepatrí medzi hlavné úlohy obce, či mesta. Netreba ho teda rozvíjať za každú cenu za mestské peniaze, ako sa domnieva poslanec Beňačka, ale mať stále na zreteli § 1 zákona, ktorý hovorí v odstavci (2), že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Z hľadiska štúdie uskutočniteľnosti výstavby plaveckého centra, jeho vysokých nákladov a trvalej prevádzkovej straty je zrejmé, že by sa možno rozvíjal cestovný ruch, určite však nie mesta Piešťany, ani potreby jeho občanov. Rozvoj cestovného ruchu je pritom otázny, pretože v tesnej blízkosti plaveckého centra by naďalej fungovalo kúpalisko Eva, ktoré by bolo ponukou svojich služieb - výnimočnou vodou “vajcovkou”, priaznivou cenou, polohou a tradíciou silnou konkurenciu. Je viac než isté, že nové plavecké centrum by neprebralo zákazníkov kúpaliska Eva, nedosahovalo by projektovanú návštevnosť a prevádzková strata by bola vyššia, ako v štúdii uskutočniteľnosti. Jedine, že by sa poslancovi Beňačkovi podarilo dosiahnuť zatvorenie kúpaliska Eva.

Prevádzka z úveru?

Na otázku poslanca Brnu v uvedenej televíznej diskusii, ako by chcel financovať prevádzkový stratu 900 tisíc eur, odpovedal poslanec Beňačka, že z úveru. Poslanec Beňačka si asi neuvedomil, alebo zabudol, že maximálnu výšku 2,6 milióna eur by už vyčerpala samotná výstavba plaveckého centra. Kto by mestu poskytol ďalší úver? Oveľa vážnejším omylom poslanca Beňačku však je, že by sa na poskytovanie služieb turistom mali skladať občania mesta. Ako? Zostáva len zvýšenie daní. Je úplne jedno, či by cez zvýšené dane splácali občania úver, alebo priamo stratovú prevádzku plaveckého centra. Že by to zvýšenie nebolo malé, dokladá táto úvaha. Aby bolo možné zvýšiť príjmy mesta, napríklad z dane z nehnuteľností, o 900 tisíc eur na krytie prevádzkovej straty plaveckého centra, musela by sa táto daň zvýšiť o 37,5 % (rozpočet roku 2015 počíta s 2,4 miliónom eur). A to by sa týkalo všetkých platcov dane, vrátane 7000 dôchodcov s priemerným dôchodkom, nepresahujúcim mesačne 270 eur. Ako by to ladilo s hlavnou úlohou mesta “starať sa o potreby obyvateľov”?

= pokračovanie čoskoro =

---

Poznámky:
1) Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení:

§ 20b Združenie obcí (1) Obce môžu zriaďovať združenia obcí. (2) Združenie obcí je právnická osoba. (3) Združenie obcí vzniká dňom registrácie v registri združení obcí obvodným úradom v sídle kraja. (4) Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.

§ 22 Vyhlásenie obce za mesto (1) Národná rada Slovenskej republiky môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá a) je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom, b) zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, c) má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, d) má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, e) má najmenej 5 000 obyvateľov.

Ako je to vlastne s novou tréningovou (hokejovou) halou?

Cui bono? (v čí prospech) zvykneme sa pýtať, keď nevieme, prečo sa niečo stalo. V tomto prípade by možno bolo zaujímavé skúmať tandem Cicutto - Lušnák, či  by z toho niečo mohol mať. Z priebehu sa však ukáže, že to už teraz nemá význam. Nechajme sa radšej viesť pri pochybnosti o účele takejto stavby  jedným zo základných ustanovení zákona o obecnom zriadení - Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Príbeh začal 28. júna 2012, kedy počas zasadnutia mestského zastupiteľstva zvoláva vtedajší primátor Cicutto mestskú radu a mimo riadneho programu zaraďuje na rokovanie bod “Predbežný súhlas k podaniu žiadosti mesta Piešťany o dotáciu zo Slovenského zväzu ľadového hokeja pre výstavbu tréningovej haly”. Postup obhajuje v dôvodovej správe tým, že súhlas mesta je potrebné zaslať do 29. júna 2012 a “ak sa Mesto Piešťany dostane do užšieho výberu uchádzačov o táto dotáciu a budú stanovené ďalšie podmienky zo strany poskytovateľa dotácie, Mestský úrad Piešťany spracuje podrobnejší materiál a predloží ho na rokovanie MsR a MsZ. V súčasnej dobe nám nie sú známe ďalšie skutočnosti pre možnosť získania dotácie a stanovenie podmienok pre možnú výstavbu tréningovej haly.” Investíciu obhajuje ďalej v dôvodovej správe aj tým, že mesto Piešťany by bolo len investorom a v prípade potreby spolufinancovania by bol k spoluúčasti zmluvne zaviazaný ŠHK 37 a všetky ďalšie financie by boli hradené zo strany ŠHK 37.

Všetkých 21 prítomných poslancov, z dnešného pohľadu ľahkovážne, udeľuje predbežný súhlas. Možno k ich súhlasu prispelo aj “zabezpečovacie” uznesenie č. 104/2012 C/, ktoré uložilo mestskému úradu pripraviť ďalšie informácie o podmienkach dotácie a výstavby tréningovej haly v lehote do 12 mesiacov. Bohužiaľ, toto uznesenie nebolo nikdy splnené. Posledná zmienka o ňom je v hodnotení plnenia uznensení na nasledujúcom zasadnutí mestského zastupiteľstva 27. septembra 2012, kde zodpovedná za jeho splnenie, vtedajšia prednostka MsÚ Bartošová, uvádza, že uznesenie je “v plnení”.

Vôbec prvý krát po pamätnom zasadnutí 28. júna 2012 sa tréningová hala opäť objavuje oficiálne až v novembri 2014 v návrhu rozpočtu pre rok 2015 pod menom “hokejová hala”. Ale už nie s pôvodnou sumou 1.000.000 €, ale 1.500.000 €. Príjem bol však samozrejme z úradu vlády len ten pôvodný jeden milión. Medzi tisícami čísel a stovkami strán textu sa jeden riadok o tréningovej hale v dôvodovej správe a jeden riadok v tabuľke “PROGRAM 8 - Šport” ľahko stratí. Zrejme v to dúfal vtedajší primátor Cicutto, keď to bez akejkoľvek prípravy podstrčil mestskému zastupiteľstvu na schválenie, pekne schované v balíku celého rozpočtu. A potom stačilo už len nechať šíriť fámu, že “s tým sa už nič nedá robiť, veď výstavba tréningovej haly už bola schválená”.

Táto konšpiračná teória sa samozrejme dokázať nedá. Čo sa ale prekázať dá, sú fakty, že vtedajší primátor Cicutto vec nenechal spať až do konca roku 2014, ako by sa zdalo na prvý pohľad. 18. decembra 2013 uzatvára zmluvu so Slovenským zväzom ľadového hokeja (niektoré detaily sú v prílohe č. 1) a následne ďalšiu zmluvu s Úradom vlády SR (niektoré detaily sú v prílohe č. 2 a 3). Nenechávajúc nič na náhodu, podáva vtedajší primátor Cicutto o dva dni neskôr, 20. decembra 2013, návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby na Tréningovú hokejovú hlalu na príslušnom stavebnom úrade obce Banka.

V článku II. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 6) zmluvy o spolupráci č. 407/2013 so Slovenským zväzom ľadového hokeja (ďalej SZĽH) zaviazal vtedajší primátor Cicutto mesto na 10 rokov bezplatne poskytovať tréningovú halu SZĽH - viď poznámka 1). Tým porušil zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keď náklady na prevádzku novej trénungovej haly nedal schváliť mestskému zastupiteľstvu podľa Zásad finančného hospodárenia mesta Piešťany. To, že sa nejedná o málo peňazí, možno odvodiť od aktuálnych prevádzkových nákladov zimného štadióna, ktorý prevádzkuje ŠHK 37, s.r.o. Podľa nedávneho vyjadrenia jeho konateľa (5. novembra 2014 v TV Piešťany), pána Lušnáka, sú ročné náklady asi 400 tis. eur. Žiadna dokumentácia (projektová), ktorá by presnejšie preukazovala energetickú potrebu novej tréningovej haly, dodnes neexistuje.

Vtedajší primátor Cicutto uvedeným konaním zrejme porušil aj zákon č. 138/1991 o majetku obcí, keď nepostupoval podľa § 9, písm. c) a nedal tieto zmluvy schváliť mestskému zastupiteľstvu podľa Zásad hospodárenia s majetkom mesta Piešťany - ďalej zásady. Podľa časti V. Právomoci pri hospodárení s majetkom mesta Piešťany, odst. 2), písm. c) zásad smie primátor schváliť len „nájom a výpožičku nehnuteľného majetku mesta do výmery 50 m² “.

Otvorená zostáva otázka, ako obstaral a z čoho zaplatil vtedajší primátor Cicutto zhotovenie dokumentácie, potrebnej k žiadosti na schválenie umiestnenia stavby. Táto akcia totiž nebola v rozpočte v roku 2013. S tým súvisí aj zbytočné vynaloženie práce pracovníkov MsÚ, ktorí pripravovali toto podanie na príslušný stavebný úrad (obec Banka). To samozrejme nie je len ich mzda , odvody a príslušné osobné náklady, ale aj náklady na materiál, počítače, energie, či dopravu.

Prečo zbytočná dokumentácia? Prečo zbytočná práca? Prečo zbytočný správny poplatok? Stačí sa zamyslieť nad lehotami. Pred samotnou výstavbou je potrebné mať stavbu povolenú. V prípade tejto stavby sa jedná o dvojstupňové povoľovacie konanie. Tzv. územné konanie, ako prvý stupeň, bolo síce začaté ešte v roku 2013, ale z neznámych dúvodov bolo prerušené a prerušeným aj dodnes zostalo. Až po vydaní územného rozhodnutia a nadobudnutí jeho právoplatnosti, je možné začať stavebné konanie. Nadobudnutie právoplatnosti územného rozhodnutia je však podmienené, či sa niektorí z účastníkov tohto konania neodvolá. V tomto prípade je celkom reálne, že vzhľadom na kontroverznosť myšlienky výstavby tréningovej haly, k takémuto odvolaniu dôjde. Aj keby však k odvolaniu nedošlo, následné, tzv. stavebné konanie, sa nedá skrátiť pod tri mesiace. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť na skutočnosť, že neexistuje projekt, ktorý by bolo možné použiť na stavebné konanie a teda táto lehota sa skôr predĺži, ako skráti. Aj v priaznivom prípade sme už na začiatku leta. Ďalšie dva až tri mesiace si vyžiada povinné verejné obstarávanie. A postaviť a skolaudovať stavbu takéhoto rozsahu za 3 až 4 mesiace je nereálne. Preto zbytočná dokumentácia, zbytočná práca aj zbytočný správny poplatok v územnom konaní.

Nepoznať dnes investičný náklad, nepoznať rozpočet (výmer plôch) a dohadovať sa, či bude treba na výstavbu 2,3 mil. eur bez DPH, alebo bude stačiť len 1,6 mil. eur bez DPH je len dôkazom, že vtedajší primátor Cicutto to nezvládol, alebo to urobil úmyselne. To je už ale z dnešného pohľadu úplne jedno. Na mestskom účte je len 1,0 mil. eur a dubiózny prísľub daľšieho 0,5 mil. eur to nevytrhne. Iste, dalo by sa veriť, že tých 0,5 mil. eur predsa len príde, u sponzorov vyzbierať zvyšných 0,1 mil. eur  a urobiť to s minimalistickým rozpočtom. A dala by sa ušetriť aj DPH, keby sa akcia "prehnala" cez niektorého mestského plátcu DPH (Bytový podnik, akebo Služby mesta).

Ale načo? Čo budú mať občania z trénigovej haly, z veľkej časti obsadenej SZĽH? Čo s kapacitou, keď tam nebude SZĽH? To ju zase mesto dá bezplatne spoločnosti ŠHK 37, s.r.o.? A pridá k tomu aj úhradu prevádzkových nákladov? Veď za 8 rokov prispelo mesto na prevádku zimného štadióna tejto spoločnosti  ŠHK 37, s.r.o. už viac ako 1,2 mil. eur. Kto zaplatí prekládku parkoviska do priľahlého borovicového lesíka? Čo s výrubom stromov pre toto nové parkovisko?

Na všetky tieto otázky by mohla odpovedať štúdia uskutočnoteľnosti. Podobne, ako odpovedala v prípade plaveckého centra. Odpovede mohol dať materiál, ktorý MsÚ nepredložil podľa uznesenia č. 104/2012 C/ zastupiteľstvu najneskôr do mája 2013. A možno by nebola potrebná ani štúdia uskutočnoteľnosti, ak by bol chýbajúci materiál spracovaný podľa rokovacieho poriadku. Tak, ako ukladá § 4 Príprava rokovania zastupiteľstva, odst. (4), písm. h), uviesť v dôvodovej správe:
. informáciu o tom, z akého podnetu je písomný materiál predkladaný, sledovaný cieľ a obsah materiálu,
. informáciu o tom, aké uznesenia a opatrenia boli vo veci prijaté orgánmi mesta, najmä mestským zastupiteľstvom do predloženia písomného materiálu a prípadne ako boli realizované s uvedením, ktoré z týchto uznesení sa novým návrhom nahradzujú, menia alebo dopĺňajú,
. zhodnotenie súčasného stavu najmä z ekonomickej a právnej stránky, ale tiež zo spoločenskej stránky, spôsob jej vykonávania, hospodársky a finančný dopad na rozpočet, v primeranom časovom členení výdavkov a príjmov vyplývajúcich z návrhu, prípadné nároky na pracovné miesta,
. súlad návrhu s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nariadeniami mesta, 
. pre prípad, že návrh obsahuje variantné riešenia, treba uviesť výhody a nevýhody jednotlivých variantov a odporučenie optimálneho riešenia,
. spracovateľ podľa svojho rozhodnutia zahrnie alebo nezahrnie so zdôvodnením do konečného znenia návrhu pripomienky osôb a orgánov, ktoré sa k prvotnému návrhu vyjadrili.

Takže, takto je to s novou tréningovou (hokejovou) halou.

---

Poznámky:

1) Zmluvné strany sa dohodli, že poskytnutím tréningovej haly pre účely ľadového hokeja podľa odsekov 2 až 5 tohto článku sa rozumie bezodplatné prenechanie tréningovej haly do užívania vrátane bezodplatného užívania energetických médií, vrátane elektrickej energie, tepla, chladenia, vody, stočného, bezodplatného fungovania tréningovej haly vrátane ľadovej plochy, prevádzky rolby, a všetkých technologických zariadení, bezodplatné zabezpečenie služieb energetických závodov v trafostanici a bezodplatný servis a obsluha technologických zariadení, osvetlenia 1200 luxov a ozvučenia vzduchotechniky, regulácie teploty, bezpečnostného systému uzatvárania dverí, bezpečnostného kamerového systému a zabezpečenie čistenia šatní počas doby užívania tréningovej haly na účely podľa tejto zmluvy.

Príloha č. 1 - zmluva č. 0021405

Príloha č. 2 - zmluvu o spolupráci č. 407-2013(1)

Príloha č. 3 - zmluvu o spolupráci č. 407-2013(2)

 

"SpP-áci" to síce ustáli, ale ...

... nepresvedčili. Pri tvorbe komisií a mestskej rady na slávnostnom (ustanovujúcom) zasadnutí mestského zastupiteľstva 11. decembra 2014 sa miestami zdalo, že ani sami seba. Vystúpenie poslanca Jánošíka, člena zoskupenia Spoločne pre Piešťany (ďalej SpP, alebo "SpP-áci"sa zdalo ako ústupok návrhu poslanca Cifru, nemenovať členov komisií. Aj vystúpenia poslancov Hudcoviča a Malíka boli málo vyargumentované, chýbal im dôraz na ustanovenia zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nemá žiadny poslanec nárok byť členom komisie, alebo mestskej rady. To, že sa poslanci Gocká a Valo hlásili ako občania, nemení nič na skutočnosti, že aj v takom prípade sa  jedná o konflikt záujmov. (Poznámka: U poslankyne Babičovej išlo o niečo iné.) Že to zákon takto nerieši, neznamená, že si niektorí poslanci nemohli stanoviť takéto prísnejšie kritérium. A že ich je 11? Stačilo, aby si zvyšní poslanci urobili klub s 10 členmi, zalobovali u jedného "SpP-áka" a mohli všetko zmeniť. Aký klub, akú politickú stranu svojim agresívnym a hysterickým vystúpením zastupovala poslankyňa Babičová? Žiadny, len sama seba. Aký klub, akú politickú stanu zastupovala poslankyňa Gocká? Tiež len sama seba. Obidve sa dovolávali nejakého práva, ktorá však zákon o obecnom zriadení nepozná.

Paragraf 10 zákona hovorí v odstavci (2), že „Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie a určuje im náplň práce; môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie svoje orgány a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon“. Ako ich teda obecné zastupiteľstvo zriadi, kto v nich bude, zákon nerieši.

Paragraf 14 zákona v odstavcoch (1) a (2) hovorí o obecnej rade toto: „Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov, ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupiteľstva. Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve.“ Čo mala na mysli poslankyňa Babičová, keď sa dovolávala svojho „zákonného práva“? Akú politickú stranu, hnutie, alebo nezávislých poslancov by tam zastupovala? Aké ústavne právo jej bolo odoprené? O zastúpení podľa volebných obvodov zákon predsa nič nehovorí. A že si poslanecké zoskupenie "SpP-ákov" dalo ako kritérium počet voličských hlasov, je ich vnútorná vec. Je len ich nešikovnosťou, že to zverejnili tak otvorene s naivnou nádejou, že ich všetci pochopia a podporia.

O komisiách hovorí zákon v odstavcoch (1) a (2) paragrafu 15, kde: „Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Komisie sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom“. Kde tu vidí poslankyňa Gocká oporu pre svoje tvrdenie, že jej bolo odoprené právo byť členkou finančnej a podnikateľskej komisie? To keby som sa ja ako občan (poznámka: môžem byť predsa podľa zákona členom komisie) „prihlásil“, že chcem byť členom komisie pre stratégiu a rozvoj mesta, mám nato automatický nárok?

Jediný, kto správne komunikoval svoju nespokojnosť, bol poslanec Valo, ktorý uviedol, že mu nebola daná možnosť. (Poznámka: Ale tá nebola daná ani všetkým občanom, ktorí prejavili záujem pracovať v komisiách).

"SpP-áci" zbytočne obhajovali ponechanie učiteľov v komisii pre školstvo a mládež. Stačilo predsa týchto kandidátov priamo na zasadnutí zastupiteľstva z komisie stiahnuť a komisiu buď ponechať 4-člennú (nič by sa nestalo), alebo ju doplniť následne (na niektorom ďalšom zasadnutí) o „nezávadných“ členov.

V čom ale urobili "SpP-áci" väčšiu chybu (na ktorú mimochodom nikto neupozornil), je, že do komisií a rady schválili aj poslancov, ktorí mali v minulosti s mestom hospodársky styk (dodávali mestu tovary a služby). Bolo by preto vhodné, aby sa títo poslanci buď vzdali členstva v mestskej rade a komisiách, alebo, aby verejne vyhlásili, že sa v súčasnom volebnom období nebudú zúčastňovať dodávok tovarov a služieb mestu. (Poznámka: A ak by to už malo byť úplne lege artis, mohli by takéto prehlásenie žiadať aj od ostatných členov komisií a členov mestskej rady, prípadne ich v tomto zmysle prelustrovať).

Á propos, zatiaľ nie je oficiálne založený ani jeden poslanecký klub. (Medzičasom doručili poslanci zo zoskupenia Spoločne pre Piešťany oficiálne primátorovi založenie klubu - doplnené 30. decembra 2014.)

Nájom à la Piešťany

Podľa výpisu z obchodného registra si MUDr. Jozef Beňačka 4. februára 2005 založil obchodnú spoločnosť BENIMED, s.r.o. - ďalej BENIMED, ktorej je jediným vlastníkom a jedným z dvoch konateľov (druhým je jeho manželka Viera).

O niekoľko mesiacov neskôr, 16. decembra 2005, schválilo mestské zastupiteľstvo uznesením č. 246/2005 (prítomných: 20, za: 20) BENIMED-u do nájmu škôlku na Bratislavskej 63 - detaily viď 1).MUDr. Beňačka, ktorý bol v tej dobe už poslancom mestského zastupiteľstva, sa hlasovania nezúčastnil.

Nie je známe, či na základe tohto uznesenia bola uzavretá nájomná zmluva. Tá sa objavuje až v septembri 2006. Je totiž urobená na základe iného uznesenia metského zastupiteľstva z 8. septembra 2006, ktoré pôvodné uznesenie č. 246/2005 zrušilo a prijalo nové uznesenie č. 148/2006 (prítomných: 21, za: 20, zdržal sa: 1), ktorým sa zásadne zmenili zmluvné podmienky - detaily viď 2). MUDr. Beňačka, ktorý bol v tej dobe naďalej poslancom mestského zastupiteľstva, sa hlasovania nezúčastnil.

Rozdiel medzi týmito dvomi uzneseniami je zásadný.

1. Pôvodné uznesenie schválilo nájom na dobu neurčitú. V novom uznesení je už doba určitá a to nie hocijaká, ale 30-ročná. Zmena doby nájmu zmenila tiež možnosti vypovedania zmluvy.

2. Zatiaľ, čo v pôvodnom (a zrušenom uznesení) bolo možné odstúpiť od zmluvy výpoveďou so 6-mesačnou lehotou bez udania dôvodu, je v novom uznesení síce tiež výpovedná lehota 6 mesiacov, v samotnej zmluve je však vzhľadom na uzavretie zmluvy na dobu určitú výpoveď viazaná na § 9 zákona č. 116/1990, kde je možnosť výpovede, okrem dohody, alebo uplynutia doby nájmu, značne obmedzená. - detaily viď 3). Viazanosť výpovednej lehoty na § 9 zákona č. 116/1990 v novom uznesení schvaľovaná z neznámych dôvodov nebola.

3. Výška nájmu bola dohodnutá za 873 m2 nebytových priestorov na 14 489,14 €, t.j. 16,60 € za 1 m2, a za 2428 m2 pozemkov na 80,59 €, t.j. 0,033 € za 1 m2. Koeficient Inflácie od roku 2006 do roku 2013 sa podľa rôznych zdrojov pohyboval na úrovni 1,2, teda nájom za 1 m2 nabytových priestorov by mal byť dnes 19,92 € a pozemkov 0,04 €. Pre objektívnosť treba zohľadniť aj náklady, vynaložené na rekonštrukciu budovy 38 071 € a vybudovanie vlastnej kotolne cca 10 000 €. Tieto náklady za 8 rokov nájmu, prepočítané na plochu nebytových pries-torov robia 6,88 € za 1m2. Spolu s nájomných je to teda 26,80 € za 1m2. Takéto nízke nájomné sa v Piešťanoch neplatí ani za sklady. Cena nájmu sa v súčastnosti (kríza od roku 2008) pohybuje u nebytových priestorov medzi 50 a 60 € za 1 m2.  Viď tiež 4).

4. Zlatým klincom tejto zmluvy je však generálny súhlas prenajímateľa (mesta) “s právom nájomcu (BENIMED-u) prenechať časť predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe za účelom poskytovania zdravotníckych služieb bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa (mesta)”. BENIMED je tak jediný nájomca, ktorému mesto udelilo takéto exkluzívne právo. Keď sa vezme do úvahy skutočnosť, že samotný BENIMED využíva pre vlastnú činnosť len zlomok najatej plochy nebytových priestorov a zvyšok môže prenajímať podnájomníkom za trhové nájomné, je nesúmernosť tejto zmluvy ešte vypuklejšía.

Absurdnosť tejto zmluvy je zdôraznená aj skutočnosťou, že mesto nemôže nakladať s vlastným majetkom podľa svojich potrieb a tú súčasnú, na nové miesta pre deti predškolského veku, nemohlo riešiť vo svojej existujúcej materskej škole, ale muselo zriadiť novú v základnej škole na Schererovej ulici.

Túto nevýhodnú zmluvu pre mesto umožnil jednak vtedajší primátor Ing. Remo Cicutto a jadnak mestské zastupiteľstvo, zložené z týchto poslancov - Ing. Iveta Babičová, Ing. arch. Jana Bartošová, Mgr. Elena Bieliková, MUDr. Rudolf Botek, JUDr. Ján Chmelo, Ing. Miloš Drgoň, Kornel Duffek, Ing. Ján Dulla, MUDr. Milan Gajdoš, Mgr. Mária Gašparíková, Ing. Eliška Gocká, Ing. Jozef Jambor, Ing. Eva Kolláriková, Jaroslav Kravárik (zdržal sa MUDr. Branislav Čanič).

Je nepochybné, že ak by nebol MUDr. Jozef Beňačka v tej dobe poslancom mestského zastupiteľstva a priateľom vtedajšieho primátora Ing. Rema Cicutta, k uzavrtetiu takejto zmluvy by nedošlo. Nepochybné je aj to, že vtedajšie mestské zastupiteľstvo na základe falošnej kolegiality s poslancom MUDr. Jozefom Beňačkom, bez ohľadu na jej zjavnú nevýhodnosť, túto zmluvu schválilo, hoci malo možnosť ju zamietnuť a nesie najväčší diel zodpovednosti (bez možnosti akéhokoľvek postihu). A nepochybné je tiež, že všetko sa udialo zákonným spôsobom a zmeniť túto zmluvu a prispôsobiť ju aktuálnym potrebám mesta, je prakticky nemožné, či mimoriadne obtiažne.

__________________________________________

1) Mestské zastupiteľstvo Mesta Piešťany schvaľuje nájom nehnuteľností v kat. území Piešťany:

- pozemok – parc. č. 9930 o výmere 57 m2, zast. plochy a nádvoria so stavbou
- pozemok – parc. č. 9931 o výmere 816 m2, zast. plochy a nádvoria a na ňom sa nachádzajúca stavba s.č. 2882
- pozemok – parc. č. 9932 o výmere 2 428 m2, zast. pl. (dvor) zapísané na LV č. 9648,

pre BENIMED s. r. o. Piešťany za cenu nájmu nebytových priestorov 500.- Sk/m2 ročne, za cenu nájmu pozemkov 1.- Sk/m2 ročne, za účelom poskytovania zdravotníckych služieb na dobu neurčitú so 6-mesačnou výpovednou lehotou

2) Mestské zastupiteľstvo Mesta Piešťany schvaľuje nájom nehnuteľností v kat. území Piešťany:

- pozemok – parc. č.. 9930 o výmere 57 m2 zast. plochy a nádvoria so stavbou
- pozemok – parc. č. 9931 o výmere 816 m2, zast. plochy a nádvoria a na ĖRP sa nachádzajúca stavba s.č. 2882
- pozemok – parc. č. 9932 o výmere 2 428 m2, zast. pl. (dvor) zapísané na LV č. 9648

pre BENIMED s.r.o. za cenu nájmu nebytových priestorov 500,- Sk/m2 ročne, za cenu nájmu pozemkov 1,- Sk/m2 ročne za účelom poskytovania zdravotníckych služieb, na dobu určitú 30 rokov, s výpovednou lehotou 6 mesiacov, s právom nájomcu prenechať časť predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe za účelom poskytovania zdravotníckych služieb bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa

3) Skončenie nájmu § 9

(1) Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
(2) Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.
i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
(3) Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
(4) Vzťahy zo zmlúv o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktoré uzavreli v čase od 31. decembra 1989 do 31. decembra 1990 podniky a hospodárske zariadenia Komunistickej strany Čiech a Moravy, Komunistickej strany Slovenska - Strany demokratickej ľavice a Komunistickej strany Česko - Slovenska a podniky, hospodárske a účelové zariadenia Zväzu mladých, nástupcu Socialistického zväzu mládeže, ako prenajímatelia, zanikajú 31. januárom 1992, pokiaľ neskončia pred týmto dňom.

4) BENIMED je obchodná spoločnosť, teda podnikateľ, podnikajúci za účelom dosiahnutia zisku, aj keď v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb. Ministerstvo financií SR zrušilo v roku 2006 reguláciu cien nájomného nebytových priestorov pre zdravotnícke účely.

Pán Lušnák, nezavádzajte, prosím!

(reakcia na vystúpenie "Piešťanský hokej, prítomnosť a budúcnosť" v TV Piešťany 5. novembra 2014).


ŠHK 37, s.r.o. je obchodná spoločnosť. Má svoj hospodársky život, má svoje úspechy, aj neúspechy. Na úvod niekoľko čísel. Od roku 2009 do roku 2013 sa jej majetok zvýšil na viac ako 6 - násobok zo 4,6 mil. € na 30,6 mil. €, z toho dlhodobý hmotný majetok 27,0 mil. €. Iná situácia je bohužiaľ v hospodárení tejto spoločnosti. Od roku 2009 do konca posledného hospodárskeho roka (30. 04. 2014) "vyrobila" celkovú stratu 3,6 mil. € ( z toho najväčšiu v roku 2012 0,9 mil. € a v roku 2013 2,5 mil. €). Určite ŠHK 37, s.r.o. nie je sama, komu sa nedarí. Máte pravdu, nič ma do toho nie, veď je to predsa súkromná spoločnosť a je to jej problém. Tento divný nepomer medzi majetkom a hospodárením nechám teda teraz stranou a budem sa venovať len zmluve, ktorú má s mestom Piešťany.

ŠHK 37, s.r.o. teda nie je nezisková organizácia, nie občianske združenie, ktoré vykonáva a podporuje nezištne určitý šport, ale štandardná obchodná spoločnosť. Jediným vlastníkom (spoločníkom) a riaditeľom (konateľom) je pán Jaroslav Lušnák. On jediný rozhoduje o tejto spoločnosti, on jediný rozhodol, že uzavrie s mestom Piešťany zmluvu o nájme zimného štadióna a priľahlých pozemkov. On jediný sa v tejto zmluve k niečomu za ŠHK 37, s.r.o. zaviazal a on jediný zodpovedá za tieto záväzky. Tých záväzkov nie je málo, treba ich však rozdeliť na tie, ktoré slúžia jeho podnikaniu, teda pre mesto nepodstatné a tie, ktoré slúžia mestu. Tu už sa ich pomer, ako u každej takejto zmluvy, dostáva do nevyváženosti. Pre svoje podnikanie si teda pán Lušnák zabezpečil alebo ešte zabezpečí:



Mesto upresnilo tieto záväzky v ďalšom článku zmluvy takto:

Jediné, k čomu konkrétnemu sa pán Lušnák zaviazal voči mestu je, že "strpí" na zimnom štadióne verejné korčuľovanie v rozsahu 2 hodín týždenne (platené) a športové aktivity škôl v rozsahu tiež 2 hodín týždenne (tiež platené) - viď nižšie:

Toto je teda celý prínos pre mesto - 4 hodiny týždenne! Za túto "veľkorysosť" dostal pán Lušnák prenajom zimného štadióna na 30 rokov za 1000 slovenských korún (33,19 €) ročne.

Podobne ako bývalý pán primátor Cicutto, pokúša sa aj pán Lušnák argumentovať, že ak by on nemal zimný štadión v prenájme, minulo by mesto ročne na jeho prevádzku 400 tis. €. Od roku 2006 nás pán primátor Cicutto, nasledovaný pánom Lušnákom, presviedčali, že týmto prenájmom mestu šetria ročne 400 tis. € na prevádzke, ktorú by inak malo mesto (Služby mesta Piešťany, p.o.), ak by zimný štadión nebol prenajatý.

Nejako im uniká, že mesto nemá hokejové mužstvo (ani ženstvo) a prevádzka zimného štadióna by nemala zmysel. Podobne mesto neprevádzkuje základnú školu na ulici A. Trajana, lebo nemá do nej žiakov, neprevádzkuje budovú Zväzarmu, lebo nemá zväzarmovcov, ani Lesoprojekt, lebo nemá na jeho rekonštrukciu. Ak by sa mestu nepodarilo zimný štadión predať, prenajať, alebo zbúrať, mohli by mu vzniknúť náklady už len s jeho strážením. Ale kedže to nerobí ani s jedným s uvedených opustených objektov, pochybujem, že by mesto dalo strážiť zimný štadión. Takže zhrnuté a podčiarknuté, ak by na zimnom štadióne nebola ŠHK 37, s.r.o., nemalo by s ním mesto žiadne náklady.

A tu sa dostávame k najcitlivejšej časti nájomnej zmluvy. ŠHK 37, s.r.o. nestačilo, že dostáva prakticky zadarmo nájom zimného štadióna, skúsil požiadať ešte o príspevok na prevádzku. A dostal ho. Mesto malo platiť za médiá počas 4 rokov 4,5 mil Sk (149,4 tis. €) a počas nasledujúcich 5 rokov (do konca roku 2014) 2,5 mil. Sk (83 tis. €). Prípevok po tomto termíne sa mal dohodnúť osobitne, ak nastane takáto potreba, do 30. 11. 2014.

Samozrejme, že takáto potreba nastala. A to už oveľa skôr. Dodatkom č. 1 z decembra 2007 sa zmenila spätne úhrada za médiá už v druhom roku nájmu (2007) na 5,5 mil. Sk (182,6 tis. €), ostatné roky zostali nezmenené.

Tým to prirodzene neskončilo, dodatkom č. 2 z novembra 2008 sa zvýšila úhrada za médiá aj v roku 2008 na 5,5 mil. Sk (182,6 tis. €), bez zmeny v nasledujúcich rokoch.

"Mílnikom" v tejto zmluve je dodatok č. 3 z decembra 2009, kde sa upravila doba príspievania 149,3 tis. € (4,5 mil. Sk) na dobu bez časového obmedzenia, teda počas 30 - ročného trvania zmluvy!

Mesto zaplatilo počas 9 rokov za energetické médiá, ktoré spotrebovala (vrátane roku 2014) súkromná spoločnosť ŠHK 37, s.r.o., spolu 1,5 mil. €! A ak sa nič nestane, bude platiť ďalej. Za nasledujúcich 20 rokov, do skončenia zmluvy 31. 12. 2034, by to malo byť ešte ďalších 3,0 mil. €.

Skúsim ešte na dokreslenie tejto veci jednu úvahu. Ako nadšenec kulturistiky požiadam mesto o prenájom budovy bývalého Lesoprojektu. Keďže budova nie je dlhodobo využívaná (a pravdepodobne ani dlho nebude), požiadam o jej prenájom pod titulom osobitného zreteľa so záväzkom, že majetok bude slúžiť výlučne v prospech rozvoja a na podporu športu, najmä kulturistike, primerane na vykonávanie mojich podnikateľských aktivít, smerujúcich k podpore kulturistiky a tiež za účelom zveľadenia, ochrany a zhodnotenia tohto majetku, jeho prevádzkovania, rekonštrukcie, prestavby a užívania. Ten záväzok som navymyslel sám, len som ho prevzal zo zmluvy s  ŠHK 37, s.r.o. (článok III.). A tým zabijem dve muchy jednou ranou, nebude verejná súťaž na nájom a nájomné bude symbolické. Pre istotu ešte "prihodím" 2 hodiny týždenne pre verejnosť a 2 hodiny pre školy.

Tušíte správne, budem chcieť nielen nájom na 30 rokov za 1 € ročne, ale aj krytie nákladov na energie. Tu by som bol skromnejší ako ŠHK 37, s.r.o. a chcel by som len 30 tis. € ročne, ako dostáva futbalový klub, či ako má (niečo podobné) sľúbené basketbalová hala. Že je to celé absurdné? Prečo? Veď takto to funguje u všetkých "spriaznených" športových klubov. Prečo by takýto šikovný návrh primátora  nemohlo schváliť zastupiteľstvo aj mne? Len z jedného mám obavu, že by  mi taká hlúposť u nového primátora a nového zastupiteľstva už neprešla.

Na záver poznámka k mantre o "zhodnotení majetku". Investície, potrebné na prevádzku zimného štadióna, ku ktorým sa v zmluve ŠHK 37, s.r.o. zaviazal, už boli urobené. Teraz ich bude už len užívať. Je viac než naivné sa domnievať, že bude ešte robiť iné, myslím investície. A tie čo urobil, budú po 30 rokoch v tom istom opotrebovanom stave, v akom ich preberal na začiatku zmluvy. Takže mesto nedostane nič zhodnotené, ale len to, čo tam pôvodne bolo. Ak by od zmluvy odstupil ŠHK 37, s.r.o. dostane síce mesto "zadarmo" niečo, ale to niečo by mu na nič nebolo, lebo je to úzko špecifické pre prevádzku hokejového klubu. Nič, čo by sa dalo použiť všeobecne. Ak by od zmluvy odstúpilo mesto, muselo by podľa zmluvy investície zaplatiť. Takže, aké zhodnotenie majetku? Aká výhoda pre mesto? Žiadna! Výhody len a len pre ŠHK 37, s.r.o.

A ešte jedna poznámka na záver. Z majetku, ktorý má prenajatý od mesta, neplatí ŠHK 37, s.r.o. daň z nehnuteľností. Je to ďalšie zvýhodnenie oproti iným športovým klubom, ktoré prevádzkujú svoju činnosť na vlastnom majetku (tenisti, vodáci).

Sú Kocurice súčasťou Piešťan???

Ušetrené peniaze a obnova mesta

Volám sa Richard Krkoš a som tu v Kocuriciach „Prindiš“ už 12 rokov. Verona mi povedala, že „Prindišom“ budem do smrti.

Som veľmi rád, že sa vedeniu mesta podarilo ušetriť XY eur na zmene dodávateľa energií, e-aukciách, projekt e-mesto. A tuším, že za to sú platení, aby robili dobre a správne. Lebo ja tak platený som. A teraz sa za ušetrené peniaze mesto skrášľuje. Je dôležité a potrebné.

Opravujú sa cesty chodníky, most. SUPER!!!! Budeme mať krajšie mesto.

Ak si do GOOGLE EARTH zadáte ulicu Družby alebo Dudvážska, tak GOOGLE automaticky doplní Piešťany.

GOOGLE zaraďuje Kocurice automaticky pod Piešťany. SUPER!!!! Teda kam my Kocuričania patríme?!?

K svetoznámemu kúpeľnému mestu!?

Ale ostatné už tak automaticky nejde. Máme aj my chodníky, ale treba ich vidieť. Nelogické prepojenie chodníkov a cesty mi do dnešného dňa nedokázal nik z MU Piešťany vysvetliť, ani to ktorý nadšenec tú stavbu prebral.

A kedy sa dokončia???? Autá, Autobusy pri vyhýbaní vychádzajú mimo cesty na trávnik a ja zas môžem opravovať aby sme nemali koľaje po tráve. Aby som si stále nenosil do dvora štrk a blato tak som zainvestoval a zaplatil som vydláždenie až po cestu. Už sa teším ako to budem musieť na vlastné náklady odstrániť, nakoľko som to spravil na „cudzom“ pozemku. Cudzom som napísal schválne, aby ma niekto nechytal za ...

A vydláždenie prístupovej cesty som nespravil len ja ale aj viacerí susedia, ktorí na to nemali nervy a chceli aby ich dom a príjazdová cesta nevyzerali ako nedokončené.

Je dosť možné, že na túto otázku (hovorím stále o chodníkoch) príde odpoveď to nie mesto, to ten a ten je správca, majiteľ, obstarávateľ, cesty, chodníka, ..... a bla,bla,bla. A zrazu som pin-pongová loptička skáčuca od jedných dverí k druhým. Ale mne sa nechce chodiť a vyšetrovať vlastnícke pomery. Ja chcem počuť jasnú odpoveď. A možno že na to odpoveď neexistuje.

A na otázku kedy sa chodníky dokončia, odpoveď stále neviem.

Keď sa robila kanalizácia v Kocuriciach tak som so susedom Giackom chodil s fotkami (pred a po výstavbe) po MU a dokazoval som“ hééj pozor, zo šírky cesty ubudlo 50-80 cm“ robte niečo nech to dajú do pôvodného stavu.

Výsledok - cestu rozšírili predo mňou a susedou (Giacko má dom oproti susede), lebo sme im liezli na nervy a chceli mať pokoj.

A výsledok, to sú tie koľaje od vyhýbajúcich sa áut.

Ale som rád, že sa na tú cestu našlo riešenie. A síce, na začiatku obce je teraz tabuľa „nespevnená krajnica“. SUPER!!!! Aké jednoduché riešenie.

Naposledy som podobné riešenie videl v niektorej časti Rumunska, kde do výtlkov napchali konáre aby to vodiči videli. Lacné a efektívne. Keď na ihrisku ľudia vytvorili ilegálnu skládku, tak ju Milan Ružička na vlastné náklady zlikvidoval. Keď pýtal prostriedky aspoň na nákup trávnej miešanky na rekultiváciu, tak to nešlo. SUPER!!!! A zas šetríme.

Ale niekoľko krát do roka nám prídu dosypať piesok do detského ihriska pred barom. A pre drobcov sú tam hojdačky.

Raz mi sused Giacko ukázal nejakú tabulečku kde bolo vyčíslené koľko mesto získalo na podielových daniach, miestnych daniach a poplatkoch i iných príjmov a koľko sa preinvestovalo priamo do Kocuríc. V súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám sme požiadali MsÚ pred ôsmimi rokmi o vyčíslenie všetkých príjmov mesta za miestnu časť Kocurice a vyčíslenie všetkých nákladov na prevádzku a rozvoj tejto mestskej časti. Žiadali sme to za rok 2006. Mesto nám takúto informáciu poskytlo až 3. apríla 2008 cestou poslankyne p. Gockej, pričom bol vyhodnotený rok 2007. Keď si porovnáte čiastky, príjem - výdaj, tak sú to zaujímavé čísla. Náklady na prevádzku mestskej časti 340 tis. Sk, príjmy za obyvateľov mestskej časti 2,1 milóna Sk. A to ešte nevieme o čiastkach ako je poplatok za psa, odvoz domového odpadu, cestná daň, príjem za prevádzku jadrových zariadení a možno ešte aj ďalšie položky? O termínoch poskytnutia informácie vyplývajúcej zo zákona sa zmieňovať radšej ani nebudem.

Neviem, neviem, ale vyzerá to ako zlý obchod.

Ťažko sa nám komunikuje aj s poslancami, na vyvolané stretnutia v minulom volebnom období chodili stále tí istí.....Gocká, Bartošová, a jedenkrát Beňačka.... Ale poslancov za náš volebný obvod máme 6. V tomto volebnom období stretnutia občanov s poslancami v Kocuriciach nebolo.

A potom ma pobavila poznámka nášho primátora na stretnutí s občanmi Kocuríc, kde sa jednalo o výmene katastrálnych území Kocurice/Trebatice. Primátor upozornil,“budeme sa baviť len o tomto, o ničom inom“. To mi pripomenulo časy, keď na „správne otázky“ boli vypracovné „správne“ odpovede. A veď sa to aj začína znova opakovať, či? Aj argument, že smola, je Vás v Kocuriciach len 265, neoplatí sa tu investovať, mi príde dosť nevhodný.

Ale aby som len nebúšil do mestského erbu. Buchnem aj do seba. Ako som písal o rozšírení cesty predo mnou a susedou. Ostatní susedia sa nás pýtali, že kedy prídu rozšíriť cestu pred nimi, tak na otázku „či sa boli niekde sťažovať, upozorniť a či majú fotodokumentáciu pred a po dokončení stavby?“ len odmietavo pokrútili hlavou.

A toho je viac. Juro Pazdera, miestny elektrikársky ránhojič-opravár, zasahujúci v akútnych prípadoch od zhoreného mlynca na mäso v uprostred zabíjačky (že Pupek), boilera, vyhodených poistiek a iné.... On mi tiež potvrdil, že počúva otázky : „Jurko nesvietia už tretí deň lampy na ulici, čo sa stalo?“ A Juro „No treba volať na poruchy, volal si?“ A opäť odmietavé pokrútenie hlavy.

Na vojne som sa naučil pravidlo “vojak sa stará, vojak má“. Tých som chcel ako Prindiš odkázať spoluobčanom, že nestačí len u Verony v Bare frflať popod nos do peny na pive, ale aj sa starať. Zavolať, napísať e-mail, máme FACEBOOK, zavesiť tam a je šanca, že sa niečo možno udeje.

Na záver by som chcel dodať, že osoby, skutočnosti v tomto článku nie sú vymyslené ale ony tu v Kocuriciach skutočne bývajú a aj sa to tak stalo. A isto je toho viac, ale nech skúsi aj niekto iný niečo napísať .

Ďalej nechcel som nikoho z MÚ Piešťany uraziť ani zosmiešniť. Verím, že sa snažíte pracovať ako najlepšie viete, či? Hlavne si neviem predstaviť ťarchu zodpovednosti nášho primátora. Veď už len to že musel byť pri niekoľkých otvoreniach kúpeľnej sezóny na pódiu s naším minulým prezidentom. A tŕpnuť ako a čo povie, to vyžadovalo veľkú dávku sebakontroly.

Takže skúsim dúfať, že aj my tu dostaneme niečo z tých úspor a dokončia sa chodníky a prípadne aj niečo viac a budeme radi, že patríme pod Piešťany.

V Kocuriciach (mestskej časti Piešťan), dňa 5.júla 2014 Richard Krkoš v.r.

Letisko Piešťany, a.s.

V tejto obchodnej spoločnosti má mesto 21,49 % akcií. Spoluvlastníkom je trnavský VÚC a štát. Menšinový podiel nemení nič na skutočnosti, že mesto Piešťany má v správnych orgánoch svojho zástupcu. Je ním primátor Cicutto na nie malej funkcii predsedu dozornej rady. Už len z tohoto dôvodu by mal dbať, aby Letisko Piešťany, a.s. (ďalej len Letisko) platilo mesto riadne dane. To ovšem nie je jeho prípad, Letisko k 31. 12. 2013 mestu dlhuje 313 139 €. 

Niekto môže namietať, že sa Letisku nedarí a preto neplatí. To, že sa Letisku nedarí, nie je žiadna novinka. Za posledné roky produkuje len straty. Ku koncu minulého roka (posledná učtovná závierka) malo stratu 508 tis. € (ku koncu roka 2012 to bolo 923 tis. €). Kumulovane, vrátane minulých rokov, má už nazbieranú stratu 4,679 mil. €. Okrem toho má záväzky 2,631 mil. €, ktoré nie sú kryté pohľadávkami (tie sú len 134 tis. €, plus nejaké peniaze na účtoch). Keď bude takto pokračovať ďalej, nebude mu asi stačiť na krytie ani celý majetok, ktorý je v zostakovej cene 22,880 mil. €.

Tu je ale vhodné sa zastaviť pri ocenení tohto majetku a spýtať sa, či by sa dal za to ocenenie aj predať. Treba mať na zreteli, že z neho predstavujú pozemky 19,947 mil. €. Ich reálna trhová cena nie je známa. Z tohto uhla pohľadu je viac ako otázne, či by mesto malo odkúpiť 6,13 %  podiel od štátu, ktorý schválilo mestské zastupiteľstvo začiatkom roka 2010 ak je súčasťou aj podmienka štátu, že celý majetok Letiska bude využitý minimálne 5 rokov iba na prevádzkovanie Letiska ako verejného dopravného letiska a na rozvoj ďalších leteckých aktivít.

Aj z tohto krátkeho popisu je zrejmé, že Letisko sa nacházda v mimoriadne zlej hospodárskej a fnančnej situácii. To však nezabránilo primátorovi Cicuttovi, ako predsedovi dozornej rady, aby pripustil výplatu odmien členom orgánov spoločnosti - v roku 2013 vo výške 76 934 €, v roku 2012 vo výške 143 831 €, v roku 2010 to bolo 111 532 € a v roku 2009 podobne, 104 386 €. 

Postarať sa o splatenie dlhu voči mestu však primátora Cicutta, ako predsedu dozornej rady Letiska, nenapadlo?

Potrebuje mesto toľko úradníkov?

Podľa platného organizačného poriadku (k 1. 8. 2014 - v prílohe) má mesto na mestskom úrade 106 zamestnancov, z toho na čiastočný úväzok 8 pracovníkov *).  V rozpočte pre rok 2015 je na ich "obsluhu" navrhnutých v bežnom rozpočte 2,247 mil. €. Sú to náklady na ich mzdy a odvody (1,579 mil. €), nakupované služby, ale aj prevádzku budov, ich údržbu, či autá.

Keď sa bežný rozpočet 15,983 mil. € očistí o náklady 3,135 mil. €, súvisiace s prenesenou štátnou správou, zostane v bežnom rozpočte 12,848 mil. € upravených nákladov. Zamestnancov, zabezpečujúcich prenesenú štátnu správu a obstarávanie majetku (investície v rámci kapitálových výdavkov), je na mestskom úrade 12.

Po znížení celkového počtu o týchto zamestnancov je potrebných na  95 zvyšných zamestnancov 1,977 mil. €. Podiel týchto nákladov je 15,4 % z upravených nákladov bežného rozpočtu a priemerné náklady na 1 zamestnanca sú 20 810 €. Je to dosť nato, aby stálo za úvahu, či ich mesto skutočne potrebuje. Mesto pritom nemá žiadny takýto hodnotiaci audit a primátor Cicutto, aj prednostka Bartošová, ho pokladajú za zbytočný. Obľubenou rozhodovacou metódou mnohých mestských poslancov, ale aj primátora Cicutta a prednostky Bartošovej je porovnanie, ponúka sa porovnanie s inými mestami, napr. mestami Nové Mesto nad Váhom, Prievidza, či Hlohovec.

Nové Mesto nad Váhom má 20 012 obyvateľov a 38 zamestnancov mestského úradu (2014). Prievidza má 48 590 obyvateľov a 135 zamestnancov mestského úradu (vrátane útvarov primátorky k 1. 10. 2014). Piešťany majú 28 764 (22. 08. 2014) obyvateľov a 107 úradníkov, z čoho plynie obslužnosť 1 úradník na 269 obyvateľov. Ak by sa prepočítal počet v Piešťanoch podľa obslužnosti v Prievidzi (1 úradník na 360 obyvateľov) mali by mať Piešťany na mestskom úrade 80 zamestnancov, pri prepočte cez obslužnosť občanov v Novom Meste nad Váhom (1 úradník na 527 obyvateľov) by to bolo dokonca len 55 zamestnancov.

Nato, aby akákoľvek organizácia po znížení počtu pracovníkov neupadla do chaosu, odporúča ekonomická teória, aby zníženie nepresiahlo 30 % aktuálneho stavu. To by bolo dodržané, ak by sa použila obslužnosť Prievidze (25,3 %). Zníženie počtu úradníkov o 26 osôb na piešťanskom mestskom úrade by mohlo priniesť úsporu nákladov bežného rozpočtu až takmer 541 tis. €. Je to dosť silná inšpirácia pre poslancov mestského zastupiteľstva, aby rozhodli o spracovaní procesného a pracovného auditu a podľa toho znížili rozpočet.  Samozrejme, že z auditu nemusí výjsť úspora 541 tis. €, vytvorená teoretickou úvahou. A to auditu nielen na mestskom úrade, ale aj v ostatných mestských organizáciách. Veď, ak by audit stál čo aj 20 tis. €, úspora len jedného jediného pracovníka by takúto "investíciu" nákladovo pokryla.

A pre usporené peniaze by sa určite našlo užitočnejšie využitie.

Doplnené 4. novembra 2014: Hlohovec má 22 441 obyvateľov a 61 úradníkov mestského úradu. Obslužnosť je v tomto prípade 1 úradník na 368 obyvateľov. Prepočítané touto obslužnosťou by mali mať Piešťany na mestskom úrade 78 úradníkov.

*) Upravené 7. novembra 2014: znížený počet zo 107 na 106 zamestnancov na základe upozornenia prednostky MsÚ Bartošovej.

Príloha:

prihoha__2_OP_2014_01 (str.1)

prihoha__2_OP_2014_01 (str.2)

 

Kandidát na primátora Cicutto včera znovu bodoval

Je zrejmé, že Cicutto chce byť znovu primátorom. Štvrtý krát a za každú cenu. Už 22. krát sa konalo stretnutie s jubilantami pod záštitou primátora, v tomto prípade jeho. Samozrejme len s tými starými a najstaršími, 70 a viac ročnými, ktorých je veľa a sú najľahšie ovplyvniteľní (Piešťany mali k 1. januáru tohto roka 6693 obyvateľov starších ako 62 rokov). Pominiem teraz ten "šmejdizmus" (slovo vymysleli Česi spolu s tunelovaním), keď ako ešte úradujúci primátor hostí starých ľudí z ich vlastných daní a necháva ich v naivnej predstave, že ich hostí zo svojho. Ako keby toto jubilantské stretnutie bolo to posledné, čo týmto ľuďom chýbalo, tou známou čerešničkou na torte. Lebo veď oni od mesta už asi všetko majú, nie? Vrátane prebytku miest v domoch sociálnych služieb (ďalej DSS), nie? (Kto má záujem, dozvedieť sa o problematike DSS viac, nech si pozrie debatu primátorských kandidátov v televízii na TV Piešťany, alebo na internete http://www.piestanytv.sk/. )

 

Plytvaním daní to však neskončilo. Stretnutie s jubilantami pod jeho záštitou sa pričinením účinkujúcej Marcely Leiferovej (na nastávajúcu 70-ničku vyzerala skutočne výborne) zmenilo na jeho predvolebnou agitáciou. Z jej úst vyšiel o ňom chválospev (kratučký a ako obyčajne nekonkrétny) a nadväzne aj výzva "Veď už viete, koho máte voliť!". Že by to z nej vytrysklo len tak, spontánne, ako na jar vyznanie lásky z puberťáka, asi uverí málokto. A dodatočnému Cicuttovmu "rozhorčeniu" po skončení, á la "čo si to tá Leiferová dovolila", už zrejme neuverí vôbec nikto.

 

Takže, ostatní primátorskí kandidáti, na neho nemáte!

P.S.: Toto stretnutie s jubilantami sa dalo urobiť aj o 2 týždne neskôr - po voľbách a nebolo by o čom písať (teda nie o volebnej agitácii).

Motoristi, pripravte si peňaženky

1. apríla 2014 zasadala mestská rada v zložení Beňačka, Beňová, Brna, Cifra, Miština a Tamajka, kde v 3. bode programu prerokovala: 

“Návrh Všeobecne záväzného nariadenia mesta Piešťany, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mesta o podmienkach státia v zóne dopravného obmedzenia a plateného parkovania na území mesta Piešťany č. 8/2008 zo dňa 13. 11. 2008, v znení Všeobecne záväzného nariadenia mesta Piešťany č. 6/2011 zo dňa 30. 06. 2011”

Predmetom zmeny malo byť rozšírenie spoplatneného parkovania o Bernolákovu ulicu. Mestská rada však prijala nasledujúce uznesenie č. 36/2014: “Mestská rada mesta Piešťany po prerokovaní odporúča stiahnuť materiál z rokovania na prepracovanie (okrem Bernolákovej ulice doplniť – Štúrovu, Mierovu, Šafárikovu, Moyzesovu, Hviezdoslavovu, Pod Párovcami a Štefánikovu po Kuzmányho) schváliť.” Všetci šiesti (6) prítomní členovia rady hlasovali “za”.

Usilovná prednostka mestského úradu Bartošová napriek tomu, že mestská rada má len poradnú funciu, iniciatívne, teda bez uznesenia mestského zastupiteľstva, takýto materiál pripravila pre zasadnutie mestského zastupiteľstva 6. novembra 2014. To, že ho v súčasnosti stiahla, ukazuje len na to, že si zrejme uvedomila, že by takýto nepopulárne opatrenie mohlo uškodiť súčasným "vyvoleným" poslancom, ktorí kandidujú v nastávajúcich voľbách, rovnako ale aj súčasnému primátorovi, ktorý kandiduje tiež. Alebo sa ona, či pán primátor len zľakli, že by to poslanci vzhľadom na možnú stratu popularity pred voľbami neschválili?

O čo vlastne ide? O zvýšenie počtu spoplatnených miest na parkovanie v uliciach mesta o viac ako 100 %. To by prinieslo asi 60 až 80 tisíc eur. Komu? Podľa súčasnej metodiky Službám mesta Piešťany, ktoré to majú v predmete podnikateľskej činnosti. Tej činnosti, z ktorej sa podľa tej istej metodiky - štatútu, nemusia detailne zodpovedať mestskému zastupiteľstvu. Pribudli by k 1 miliónu eur, ktorý v rozpočte z podnikateľskej činnosti už majú. O tom samozrejme prednostka v dôvodovej správe neuviedla ani slovo.

Čo s tým? Verte, že na zasadnutie mestského zastupiteľstva vo februári 2015 to prednostka Bartošová predloží znova. Jedine, že by ste vo voľbách vybrali takých poslancov, ktorí to neschvália, či ešte lepšie nového primátora, ktorý to vôbec nepredloží.

Ešte k transparentnosti, či ak by sa pánovi primátorovi Cicuttovi chcelo ...

... mohol by niečo prezradiť o:

1) vymáhaní pohľadávok po lehote splatnosti od právnických osôb.
K 31. 12. 2013 predstavovali u 59 právnických osôb tieto pohľadávky 1,189 mil. eur. U 316 fyzických osôb to bolo 179 tis. eur. Za občanmi posielame s výmermi mestských policajtov. Koho posielame k právnickým osobám? Veď len Letisko Piešťany, a.s. dlhuje mestu na daniach 313 tis. eur, čo je takmer 2-krát viac ako všetci občania spolu. Združenie zväzov  zdravotne postihnutých dlhuje 115 tis eur, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. 95 tis. eur, piešťanská nemocnica 82 tis. eur. Ale aj ŠHK 37, s.r.o. Piešťany, či Penzión Diana, s.r.o.

2) hospodárení obchodných spoločností, kde má mesto majetkovú účasť.
V spoločnostiach Letisko Piešťany, a.s. - má mesto 21,49 %, v TAVOS, a.s. 14,22 % (zisk v roku 2013 bol 322 tis. €), Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s. 10,01 %.

Rating mesta A-, alebo zase vyhodených 2 400 €

Na zasadnutí mestského zastupiteľstva 26. septembra 2014 predložila prednostka mestského úradu Bartošová informáciu o novom ratingovom hodnotení mesta Piešťany. Mesto za toto hodnotenie zaplatilo 2 400 eur.

Načo nám vlastne je takéto agentúrne hodnotenie? Podľa dôvodovej správy v materiáli bolo robené posledné takéto hodnotenie v roku 2008. Teda 6 rokov sme rating nepotrebovali. Načo je nám teraz? O tom už v dôvodovej správe zmienka nie je.  Žeby bolo určené len pre predvolebnú kampaň pána primátora Cicutta? 

Hodnotenie samotné nie ani tak zaujímavé, ako príčiny a okolnosti jeho vzniku.

Čo je hodnotenie A-? Hodnotenie European rating agency, ďalej ERA, má 26 stupňov, A- je siedmy v poradí od najlepšieho (AAA) k najhoršiemu (D), čo na pomyslenej škále predstavuje 73 % najlepšieho. Nie je to teda skoro najlepší, ako si pomyslí bežný občan bez bližšieho vysvetlenia, keď preklopí A- do školského známkovania 1-. Pri takomto preklopení by mesto dostalo známku 2 až 2-.

Iný analytický subjekt, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, ďalej INEKO, robí "Hodnotenie finančného zdravia", čo je podobné hodnotenie miest a obcí Slovenska. Hodnotenie INEKO má škálu od 0 do 6 a Piešťany mali v minulých rokoch hodnotenie, v 2009 4,8 (80 % maxima), v 2010 4,1 (68 % maxima), v 2011 3,6 (60 % maxima) a v roku 2012 3,8 (63 % maxima). V hodnotení za rok 2013 majú späť lepšie hodnotenie - 4,2 (70 % maxima). Napriek tomu sa umiestnilo mesto Piešťany v druhej polovici, na 82. mieste, zo 138 hodnotených miest. Teda žiadna veľká sláva.

Kto je autor ratingu, kto je European rating agency? Kto nahliadol do obchodného registra zistil, že ERA bola pôvodne Slovenská ratingová agentúra, ktorá sa premenovala a presťahovala z Bethovenovej ulice v Piešťanoch do Bratislavy.

Ako došlo k jej výberu? Je to len náhodný a prekvapivý výsledok výberového konania? Veď ERA má na svojej internetovej strane rating okrem Piešťan len piatich (5) miest, INEKO 138. Rating od ERA-y stál peniaze - 2 400 €, INEKO je zadarmo. 2 400 eur zaň je síce tzv. podprahová hodnota, ale pre predídenie pochybnostiam, či bol postup výberu lege artis, preveruje postup hlavný kontrolór.

A argument pán primátora Cicutta, že chcel vedieť na konci volebného obdobia ako si mesto stojí, aký je obraz toho ako mesto riadil, aký je obraz poslancov, ako sa títo na tomto riadení zúčastnili? Nato bohato, prebohato stačilo honotenie INEKO-a. Veď stupeň z posledného za rok 2013 je dokonca takmer identický s hodnotením ERA. Tá má 73 % maxima, INEKO má 70 % maxima. (Rozdiel je len v jemnosti krokov medzi jednotlivými stupňami, ERA ma hrubší stupňový rozdiel 3,8 %, INEKO ma stupňový rozdiel jemňojší - 1,7 %.). Naviac v INEKO-u je možné sledovať vývoj od roku 2009.

Rozdiely ale medzi týmito dvomi hodnoteniami sú. Hlavne v tom, že pri hodnotení INEKO sa nedáva diplom (ERA ho dala pre väčšiu hodnovernosť v angličtine, ako keby sa to dalo niekde použiť), diplom sa  neodovzdáva pred televíznymi kamerami (a to má pán primátor Cicutto rád) a nadá sa ním tak jednoducho chváliť. INEKO má okrem toho ešte aj ten nešťastný "rebríček", kde sú Piešťany zaradené len ako tuctové. A to moc nekorešpodnuje s ocenením pán Cicutta ako najlepšieho primátora (tiež úsmevná vec - ale o tom inokedy).

A rozdiel je aj v tom, že hodnotenie INEKO je zadarmo. Ale tu peniaze nehrali pre pána primátora Cicutta zrejme žiadnu rolu, publicita pred voľbami mu bola asi dôležitejšia.