Nie som obhajca primátora Tamajku a som z neho sklamaný rovnako, ako mnohí iní občania náš-ho mesta. Zaslúži si kritiku. Ale
to, čo predviedol Tibor Hlobeň, šéfredaktor Piešťanského týždňa v poslednom čísle 23. februára 2016 v komentári „Tak sme to dokázali, pani Mullerová!“, presahuje hranice novinárskej etiky a zdá sa, že jeho jediným cieľom je, podobne ako jeho kolegu Vojčiniaka, čo najviac pošpiniť súčasného
primátora Tamajku.
Pán Hlobeň okrem iného píše: „Miloš Tamajka nie je ani v polovici svojho volebného obdobia a už sa zapísal do histórie nielen týmto „programom“ viac ako všetci jeho predchodcovia dohromady.
Ako prvý v novodobých dejinách samosprávy tohto mesta vstúpil do fiškálneho roku bez schváleného rozpočtu!“. Pán Hlobeň možno z miesta, kde sa teraz nachádza - zalezený v teple ochrany svojho bývalého aj súčasného chlebodarcu, bývalého
primátora Cicutta, prehliadol skutočnosť, že Cicutto vstúpil do fiškálneho roka 2011 rovnako ako Tamajka bez schváleného rozpočtu. Poslanci ho schválili až
11. februára 2011.
Ďalšou novinárskou perlou pána Hlobeňa je tvrdenie, že: „A to nehovorím o kapitole, venujúcej sa kapitálovým príjmom, postavenej úplne na vode predajom mestského majetku, o ktorý už aspoň desať rokov
nikto neprejavil záujem, alebo výnosov z ešte nepodpísaných, niežeby realizovaných projektov!“. Úplne, ale úplne rovnako, postupoval roky aj bývalý primátor Cicutto. Teda minimálne 4 roky, kedy som to zažil „na vlastnej koži“ ako poslanec
mestského zastupiteľstva (2011 až 2014). Nato asi pán Hlobeň tiež zabudol. Cicutto dokonca dával do rozpočtu aj akcie hradené z európskych fondov, kde nebol uverejnený
ani len náznak výzvy. Vždy som to pri schvaľovaní nového rozpočtu kritizoval (chimerické projekty ako napr. kompostáreň, či rekonštrukcia kolonádového
mosta) a takto zostavený rozpočet som ani nepodporil. (To mi nezabudol „spočítať“ vtedajší poslanec Beňačka, keď som navrhoval v roku 2013 zriadenie komisie
pre rozpočet ... ale to už je iná kapitola.)